Zelovoc na rohu

 

Zelovocinár mi podáva igelitku. Moje mäsožravé ja ťahá za každý možný nerv. Bez úspechu. Vzdáva to. Vie, že by len zbytočne odkladalo nevyhnuteľné. Nič už nezmení na fakte, že som práve dobrovoľne nakúpil zeleninu. Tú nechutnú "ale veď je zdravá" nočnú moru. Niet cesty späť.

Ešte predtým, ako sa stihnem otočiť a pobrať svojou cestou, ma zelovocinár uchopí za voľnú ruku a čosi mi do nej vtisne. Je to nádherné červené jablko. Bezchybný povrch a dokonalá textúra, v ktorej hladkom povrchu akoby sa odrážalo samotné moje vnútro. Usmejem sa, zelovocinár tiež. Odchádzam.

***

Prečo ten náhly záujem o zeleninu? No, povedzme že sa stalo niečo, čo zmenilo môj pohľad na vec.

Viem, že mrkva je dobrá na oči a paradajky sú dobré na srdce...to ale nijako nesúvisí s tým čo sa stalo. Bavíme sa tu o otázke zmyslu života. Pre mňa je momentálne na špici rebríčka priorít zeleninový šalát. Jasné, že nie som nejaký expert na prípravu pokrmov - v tomto ohľade sa radšej obraciam na vychytené podniky, kde vám k jedlu pribalia aj hračku - ale nejaký ten šalát zvládne pripraviť ktokoľvek. Hej, jasné, že to znie trocha zvláštne, ale verte mi, inak to nejde.

Predstavte si situáciu, kedy si žijete jeden z tých bezvýznamnejších dní vášho bezvýznamného života a snažíte sa neprepadať depresii číhajúcej za každým rohom. Normálny deň, klasika. No a cez obedňajšiu prestávku vo vašej mizernej práci sa snažíte o kvapku originality...

Dnes si nedám ten mizerný burger! Skúsim čosi zdravšie. A tak sa nervóze šuchtáte letným slnkom vypálenými ulicami, neustále kontrolujúc hodinky. Predierate sa cez prúdy hladných, agresívnych zamestnancov a mastných pubertiakov. Stále máte čas, no v tom mizernom obleku je tak príšerne teplo. Ruka putuje do vrecka, tam nachádzate bielu, požmolkanú vreckovku. Utierate si čelo. Asi to predsa len vyhrá ten burger...

"Fajčíš?"

Asi by som mal začať, pomyslím si rezignovane.

"Tak začni teraz."

He?? rýchlo sa otočím v smere hlasu. Snažím sa identifikovať možného pôvodcu. Nie je tam nikto, len zelovoc. Postupne si so zimomriavkami po tele začínam uvedomovať, že na celej ulici nikto nie je. Všetci sa vyparili, zmizli! Všetky obchody, zastávky a podniky sú prázdne. Ticho, ktoré trhá bubienky vyplnilo každú špáru tohoto desivého okamihu.

"No tak..nestoj tam ako debil a poď sem."

Zelovocinár, len on tu zostal. Kto je to? A zdalo sa mi to alebo mi pred chvíľou čítal myšlienky.
Bláznivé..haha. Ale do riti, asi budem musieť popracovať na svojom vnímaní bláznivého. Na ľudoprázdnej ulici to nebude žiaden problém. Mám chuť sa zosypať na zem a nepríčetne sa rehotať. Prskať slinami na všetko okolo.Takéto veci sa občas skrátka stávajú. Som len prepracovaný.
Kľud, choď za zelovocinárom...

OK, tak teda idem za ním.. On len výjde zo stánku, oprie sa o stenu a zapáli si...oslovujem ho, snažím sa zachovať chladnú hlavu a zbytočne nepanikárčiť..a..a...koktám, jasný dôsledok vypätej situácie.Ignoruje ma? Len sa díva do zeme a leští si červené jablko o ošumelú košeľu. Strácam nervy.

Šéf ma zabije, som ešte primladý a navyše aj hladný. Bojím sa, že je to nejaký mimozemšťan. Bojím sa, že ma už uniesli a toto je len voliéra, ktorú pre mňa vybudovali. Pozorujú ma, sledujú moje reakcie. Vypli ostatné hologramy, musí to byť vážne. Asi ma chce pripraviť na nejaký tvrdý verdikt, preto je tak ticho. Obzerám sa navôkol, hľadám priezory cez ktoré ma pozorujú jeho ľudia. Zistili, že už videli dosť a chcú ma..ja neviem čo..určite poznajú horšie spôsoby ako využiť náš druh. Z hlboka sa nadýchnem. A je to tu, chystá sa prehovoriť...

"Ty si fakt divný, na..vezmi si už tú cigaretu."

S roztrasenou rukou sa načahujem po cigarete. Vyzerá a smrdí presne ako tie na Zemi. Hmm Zem. Kedy som ju vlastne videl naposledy? Kedy ma uniesli? Svine..implantovali mi úplne novú pamäť. Vedel som, že na tomto živote nie je niečo v poriadku. Vedel! Ľudia predsa takto nemôžu žiť. Ovce v jednej veľkej ohrade, žerú len čo im dá pastier...a pastier im môže dať čokoľvek, ajtak to zožerú, inak by zdochli. Aj v bezútešnosti sa dá nájsť útecha.

"Ale už si naozaj smiešny. Nie som mimozemšťan a ty si stále na Zemi."

To čítanie myšlienok je dosť protivné. Cítim sa nahý.

"Hehe, ani nevieš akú pravdu máš."

Čo sa to deje? Kto ste? Radšej si už potiahnem. -kuckuckuc- Do šľaka, je to hnusné a štípe to.

"Zvykneš si."

 Odpovedzte mi konečne.

"Som zelovocinár a práve mám obednú prestávku."

Ale veď neobedujete, len fajčíte tú cigaretu, A trvá vám to dosť dlho. Nikdy som nevidel aby cigareta vydržala tak dlho.

"No, je to len vec techniky a...cigareta je viac než výdatný obed."

Pousmeje sa, prechádzajúc pri tom pohľadom po prázdnej ulici.

No hej, vtipálek. O čo vám ide?

"Chcel som si len pokecať pri cigaretke, bože veľká veda."

Fajn, tak sa poďme rozprávať..ajtak mám more času. Môj neskutočne sympatický šéf práve získal posledný dôvod prečo mi dať padáka. Už ho vidím. Úplne naživo. Nikdy sa neobťažoval s formalitami. Nie je neobvyklé, keď zvuky kancelárskych prístrojov a rinčiacich telefónov náhle preruší žoviálny, usadený, ba priam bublavý hlas, najčastejšie komentujúci vhodne zvolený výstrih niektorej zo zamestnankýň alebo reflektujúci dojmy z ich anatomickej súrysnosti...A kto by mohol zabudnúť na jemu typický spôsob zaželania príjemných sviatkov - zajtra sú Vianoce, ale nebojte sa, nijako to vašu prácu neovplyvní. Rovnako zvučne bude znieť aj: Chutil vám obed? Asi áno, ked ste tam boli tri hodiny. Zbalte sa a vypadnite! Ešte by do toho mohol zamiešať príbeh o tom, keď bol mladý, ako sa musel predierať a ako si vážil každú prácu. Bude sa pri tom dívať na svoje dlane a vysúvať spodnú peru so slzami v očiach. Vy mladí si nič neviete vážiť.

Tak nejak to pravdepodobne bude prebiehať.

Kurnik som hladný.

"Zaujímavé, ale neboj sa. Teraz čas neplynie. A navyše, tu máš jablko..najedz sa. Celkom zadarmo."

Nie, ďakujem. Je to práve túžba po zmene, čo ma sem zaviedla. Chcem burger. Je mi jedno, že je nezdravý. Zomriem skôr. Nevadí mi to, zomriem spokojný.

"Vieš, to závisí len od uhla pohľadu."

Ako to myslíte?

"Vidíš toto ovocie? Nezdá sa ti na ňom niečo divné?"

Mmm ani nie, prečo?

"No, pozri aké je to všetko dokonalé, ako z obálky časopisu. Každý jeden kus."

Naozaj. A aj čo do veľkosti..je to všetko nejako priveľké. Dokelu, musíte mať nenormálneho dovozcu. Usmieva sa. Prečo sa usmieva?

"Usmievam sa, lebo som to vypestoval sám. Moji zákazníci to vedia. A že ich mám požehnane. Nie sú to len sviatoční, občasní zákazníci. Chodia sem pravidelne a nikam inam."

Nedivím sa im. A vidím, že aj ceny sú výborné..No, obchodníkov ako ste vy je málo.

"Veľmi málo, vlastne sa dá povedať, že som jediný. Ale mám rád svoju prácu, napĺňa ma."

Dohorela mi cigareta. Mal som z nej snáď len dva ťahy. Ešte že tak. Bola hnusná. Ale jeho cigareta stále nie je ani v polke.

"V podstate je to len moje hobby. Je to taký relax pomimo prácu."

Prosím? Ale veď v tomto stánku musíte stáť takmer celý deň. To dokážete stíhať aj iné zamestnanie?

"Nie tak zamestnanie, ako skôr povolanie. A opäť raz k otázke času...Ak si nespomínaš, pre mňa je čas veľmi relatívny pojem."

Chápem. Len naozaj dúfam, že nie som magor a toto nie sú len výplody mojej fantázie, zatial čo do mňa v ústave púšťajú elektrinu.

"Nebuď vkuse paranoidný."

Vám sa to ľahko povie.

"No, ja mám dosť dôvodov na paranoju a depky, ale nebudem ťa tu tým zaťažovať."

A poviete mi teda aspoň, kto ste?

"Som zelovocinár. Už od počiatku sveta predávam ľuďom tie najchutnejšie plody."

Pppočkať...to sa mi nepáči, asi ani nechcem vedieť, čo bude nasledovať.

"Biblia hovorí, že Adam a Eva boli potrestaní Bohom za to, že jedli zakázané ovocie. V skutočnosti boli potrestaní samotným ovocím, v tom ovocí je smrť. To ovocie je život a v samotnom srci života je rozklad a smrť."

Prosím vás, nechcem ísť do pekla!!

"Ježiši Kriste, čo blbneš? Len si robím svoju prácu..a momentálne mám pauzu. Každopádne..."

Otčenáš, ktorý si v...

"To snáď nemyslíš vážne?? Kurnik počúvaj ma a neprerušuj."

Aáno ppane.

"Teda, ľudia vedia že ich to ovocie zabije, ale radšej to risknú. Najhorší trest pre človeka je túžiť, no nemať...prežívať, ale nežiť. Blízkosť a skutočnosť smrti dávajú životu iskru. Nie len iskru..život existuje len vďaka smrti. Existencia čohokoľvek je možná len vtedy, ak je niečim definovaťeľná. Ak by neexistovala smrť, nebol by život, bolo by len bytie...chápeš? Robím tomu tam hore veľkú službu a On to nechápe. Ale čo už, som skrátka milovník života."

Som roztrasený, bojím sa. Zároveň mu však rozumiem. Nie len rozumiem, ja ho chápem a obdivujem.

***

Nedofajčenú cigaretu hádže na zem a obratne zadupáva.

"Tak vďaka za pokec, dobre mi to padlo."

Podáva mi ruku. Je teplá a koža na nej zhrubnutá. Stisk je pevný, nie však násilný. Zrazu počujem všade okolo seba typické zvuky ulice. Vidím známe kyslé výrazy. Vôbec nie som hladný. Chvíľu stojím so zatvorenými očami, len tak vnímam ruch okolo seba. Cítim život vôkol seba viac, než kedykoľvek predtým. Počúvam kroky náhliacich sa ľudí, vnímam jemný vánok, ktorý so sebou nesie vôňu leta. Drgajú do mňa, je mi to príjemné.

Zapájam všetky zmysly, žijem...

Nie, ešte nie..ešte čosi musím urobiť...

---