Jednoduchý príbeh o čajovom servise

,,Aký krásny čajový servis.´´ povzdychla moja stará mama prechádzajúc okolo starožitníctva kde vo výklade ležal ručne robený, čínsky čajový servis. Päť malých šálok sa tlačilo k veľkej konvici. Tá ako matka stála v strede a dohliadala na okoloidúcich. Všimnem si tú zaujímavú cenu. Cena 400 € ma presvedčí o tom že mám starú mamu radšej odtiahnuť od výkladu. Ale zlatý okraj porcelánu a elegantná zdobený rúčka s ornamentami a veľkým tygrom získal jej zrak a už ho nemohla od šálok odtrhnúť. ,,Ja si ho kúpim,´´ povedala stará mama: ,, A je mi jedno čo si o mne pomyslíš, veď peniaze si do hrobu aj tak nevezmem.´´ ,,Ale starká, veď je to strata peňazí. Kúp si radšej ničo čo skutočne využiješ.´´ Nedala sa ale prehovoriť a išla do starožitníctva a ja za ňou. Prezerám si so zaujatím všetky tie krámy, ktoré sa v prachu váľajú všade okolo mňa. Starý bezzubý hrbáč stojí za medenou pokladňou a odpočítava výdavok za čajový servis. Zatiaľ čo sa tí dvaja rozprávajú, ja si sadnem do slonovinového kresla, nohy si vyložím na podnožku vyhotovenú z mahagónu a antilopy a sním o Afrike. Ale do môjho sna sa pretlačí neznámy Číňan, či Japonec, neviem, šikmooký. Bol oblečený do dôjstojného a strohého, ale pestrého kimona. Vlasy mal uviazané do zložitého copu a po boku mal samurajský meč. Zacítil som spáleninu. Nevšímajúc si Japonca idem ku oknu a pozriem sa von. Vidím len oheň a skazu. Domy horia, ľudia behajú sem a tam a v strachu hľadajú úkryt kde to len ide. Otočím sa a chcem sa Japonca niečo spýtať. Všimnem si že má na stole čajový servis ktorý si kupuje moja stará mama. Snažím sa prebudiť, ale nedarí sa mi. Japonec pokľakne, vytiahne katanu, alebo wakizaši, nikdy som si nebol istý. Zapichne si ho do brucha a potiahne sprava do ľava. ,,Chlapče, odsekni mi hlavu.´´ precedí cez zuby v bolesti. Ja nechcem ale moja ruka sa sama natiahne ku meču na stole a odtne mu hlavu. Chcem zavrieť oči ale nedarí sa mi, veď predsa spím. Idem ku čajovému servisu. Začnem si do oblečenia vkladať jednu šálku za druhou a nakoniec aj konvicu. Utečiem oknom. Zrazu sa mi začierni pohľad a ja sa ocitám v tme. Zakričím ale nikto ma nepočuje, cítim sa bezmocne. Naraz sa ocitám v krásnej miestnosti. Ručne vyrezávané draky zdobia všetky steny, v strede potom sedí osoba v krásnom rúchu, možno cisár. Popíja čaj z jednej šálky. Jeho sluha mu dolieva horúci, červený čaj a cisár sa znovu napije. ,, Je to nádherná, priam božská práca,´´ povie cisár: ,, Odmením ťa Tian C´ti. Povec kde je tvoj domov a ja ťa tam urobím najbohatším mužom.´´ Pozerá sa pritom na mňa. Padám. Rozbehnú sa ku mne stráže, asi aby mi pomohli, alebo čo. Ale spraví sa mi znovu čierno pred očami a ocitám sa znovu uprostred ohňa. Som opäť v krásnej sále, ale zlatá výzdoba chýba a vydím len horiace steny a mŕtvoli. Na cisárskom tróne sedí fúzatý japonec a hrá sa zo šálkov z čajového servisu. Zdvihne sa a čajový servis odnáša. Ku mne prichádza zahalený človek a zabodáva do mňa díku. Cítim že sa prevaľujem a chcem sa zobudiť. Ale nedarí sa mi a tak sen pokračuje. Znovu čiernota a znovu sa objavujem. Teraz ale na inom mieste. Som v obyčajnom dome. Mám výhľad na pobrežie a na more. Stoja pri mne anglický vojaci a prichádza ku mne človek oblečený do slávnostnej uniformy. ,,Chcel si to prepašovať do ameriky?´´ Ukazuje na čajový servis. ,,死´´  ,,Ako chceš.´´  Zoberie zo stolu pištol a namieri mi rovno do tváre. Počuejm výstrel a zatmaví sa mi pred očami. Ocitám sa v inej dobe. Architektúra je, myslím dosť klasická, má znaky neoklasicizmu. Ale nie, veď to je anglický kráľ. Stojím rovno vedľa anglického kráľa ktorý znovu popíja čaj, teraz však má tmavo zelenú farbu. Vydáva spokojné zvuky a vo svojom kresle sa natiahne a zívne. ,Toto je kráľ?´ prebleskne mi hlavou. ,,Cedric, rozhodol som sa darovať môj čajový servis Františkovy Jozefovy. Bude oslavovať sedemdesiate narodeniny, musím mu niečo darovať.´´  Na to sa ozve suchá odpovedˇ: ,,Dobrý nápad, veličenstvo.´´ Znova sa strácam, mám pocit že v tom sne trávim večnosť. Nikto ma nebudí, nikto sa o mňa nestará. A znova sa ocitám v krásnom paláci, pozriem z okna, ale veď to je Viedeň. No jasné veď toto je Hofburg. Tu som predsa bol, už viem kde som. Vrazí do mňa nemecký vojak. Otočím sa a vidím nemeckého dôstojníka ako sa rozpráva s nejakým mužom v obleku. ,, Dvakrát čínsky porcelán, jedenkrát japonský čajový servis, súprava strieborného riadu, je to všetko. Dopravte to čo najskôr do Berlína, Fuhrer bude mať radosť.´´ Je len cítim ako som kývol hlavou. Scenár sa opakuje, zatemnenie, rozsvietenie. Teraz ale stojím vo vlhkej betónovej miestnosti. Všetko je tu splesnivené, krásne obrazy, nábytok a dokonca aj čajový servis je potiahnutý zeleným povlakom. Do ramena ma buchne ruský oficier. ,,Tak Sergei. Nalož toto a tamto do nákladiaku. Korysť máme doniesť do Moskvy.´´ Začnem do pripravených debien, vypchatých slamou, ukladať čajový servis, kúsok po kúsku.´´ Už som si na to zvykol, zatemní sa mi pred očami ako vo filme, a hneď sa ocitnem na inom mieste. Sedím pri ohni v jednej dedine, možno v Čechách. Všetci okolo sú opitý, na zemki ležia fľaše Chateau la Tour. Otváram daľšiu krabicu, ale tam nachádzam čajový servis. Som značne podgurážený vojak, od zúrivosti, že nieje chlast, rozdupem bedňu a hrnčeky rozkopem. Vidím malého chlapca ako tie hrnčeky zbiera a donesie mi ich. ,,Nechaj si ich chlapček, daj ich mame alebo čo.´´ Otočím sa a začnem spievať Kaťušu.´´ Ale v tom sa ocitám v dome. Obzerám sa a na poličke vidím čajový servis. Je trochu zapadaný prachom. Dojedám práve svoj kus mäsa, keď príde žena a začne šálky baliť do plátenej tašky. ,,Mami, co děláš?´´ spýtam sa. ,,Vašku víš, nemáme moc penez, tak sem se rozhodla že prodám tyhle hrníčky co tady máme po prababičce. Snad mi za ne v nejakém antiqářství dají alespoň něco.´´ Žena odchádza a tým odchádza aj môj sen. Moja stará mama somnou trasie. Ja sa náhle preberiem a rozhliadam sa na všetky strany. Som zase v starožitníctve. Starý predavač je zamyslený a čajový servis je stále vo výklade. ,,Mal si pravdu. Je to asi zbytočné kupovať. Je to drahé a nemá to úžitok.´´ Ale ja poviem: ,,Starká, kúp to. Je to vzácnejšie než som si myslel.´´

Epilóg:

Čajový majster Ra Denhj-jo, ktorý uzavrel s cisárom dohodu a vyrobil mu čajovú súpravu ktorú ešte nevidel svet, spáchal seppuku po tom čo vypálili jeho kláštor.

Jeho žiak C´ti odniesol servis cisárovy ktorý bol prekvapený dokonalosťou oného servisu a spravil z C´tiho najbohatšieho dajmjó v Kjóte.

Fei San ktorý ukradol v roku 1822 čajový servis z cisárovho paláca pri povstaní, bol o niekoľko rokov, po potlačení ovstania, popravený britským generálom sirom Haroldom Womleyom, ktorý čajový servis, ako korysť daroval anglickému kráľovy.

Cedrick Grearson, sluha panovníka dostal za úlohu doniesť kráľovský dar cisárovy rakúskemu Františkovy Ferninandovy ku jeho 70. tym narodeninám. Vo Viedni však ochorel na zápal pľúc a tam aj zomrel.

Erich Plocke bol poverený v roku 1940 priniesť z Viedne dary pre Adolfa Hitlera, ktorý si chcel vyzdobiť svoje sídla.
 Svoju úlohu splnil. Medzi korysťou bol aj čajový servis.

Sergei Malnenko v roku 1945 prehľadával Berlín a hľadal necistické poklady. Čajový servis, ako aj ostatné poklady, mal doručiť do Moskvy kde by boli využité pre potreby Sovietov.

Jan Nový, ako chlapec získal čajový servis od opitých ruských vojakov. Čajový servis si doma vystavil a opatroval ho až do hmotnej núdze.

Jeho manželka Marie Nová rodená Linzová, predala čajový servis za 1500 Kčs starožitníkovy Gustavovy Obenwalderovy, ktorý sa neskôr presťahoval do Bratislavy.

Gustavov brat Max Obenwalder vieol jeho podnik aj po Gustavovej smrti a v roku 2010 predal, ako 87 ročný, čajový servis, ohodnotený odborníkom na 312 €, za 400€ Veronike Gažlíkovej.

Veronika Gažlíková, po rade svojho vnuka čajový servis kúpila a jej manžel, kunsthistorik Martin Gažlík poznal že ide o stratený cisársky čajový servis, starený po druhej svetovej vojne.

Martin Gažlík predal čajový servis v internetovej aukcii eBay čajový servis naspäť do japonska za 700 000 € pánovy Horakumovy.

Pán Horakuma venoval čajový servis Súčastnému cisárovy, ktorý ho verejne vystavuje vo svojom paláci.