šanásť

bojím sa výrazu 

modrej v pruhoch oblohy

kde my lietame 

a ty dole závidíš

tak potichu ako len vieš

tak nahlas ako dokážeš

prekričať túto nenávisť

som na šanásť kúskov roztrieštená

a so stiahnutým žalúdkom

sledujem

ako mi neobratne pľuješ do tváre

v električke čo najbližšie k tebe

a čo najďalej od niečoho 

čo o sebe tvrdí že je láska

plačem do písmen

Blížim sa

neviem čo ma čaká

vždy si ale vedel

že vojny bez krvi sú horšie ako

najsprostejšia lož