.okamihy všedných dní

.voltíž

"Kedysi si vedela preskakovať mláky." Nevnímala.

Hodiny na železničnej stanici v Bystrici ukazovali pol jednej.

Škodoradostne zopakoval : " Kedysi si vedela preskakovať mláky..."

Muž stíska v rukách starú fotografiu.

Biely lipicán slávnostne vráža do dverí stanice a dievča sediace na ňom má začiernenú tvár.

.bastard

"Sviňa."

"Poď dolu, prosím ťa."

"Skurvené hovädo."

Okolo domu na strome sa zhŕkli ľudia.

"Ester, prosím ťa."

Žena sa vrátila s revolverom v ruke a začala strieľať do ľudí, hneď ako zbadala, že muž len pokrčil ramenami, otočil sa a odišiel preč.

"Bastard..." počuť medzi jednotlivými výstrelmi.

.magic moment

Chlapec sa uprene díva na koleso od bicykla.

Pavúk má nožičky nepomerne dlhé k telu, ktoré je ako hlavička krajčírskeho špendlíka. Sústredene zdoláva dezén.

Ideme na to. Chlapec sa usmieva, učupený a zahľadený na tvora, pomaly, naozaj pomaly posúva bicykel.

Čím bližšie je asfalt, tým viac pavúk zrýchľuje, tým viac zrýchľuje chlapec.

.situácia

Nad údolím visia ťažké mraky. V meste je dusno. Chlap má veľké fľaky na tričku pod pazuchami. Chlapec kope do veľkého popolníka, ktorý sa vzápätí kotúľa malým námestím. Holuby sa ako na povel rozhŕknu a osamelá žena, sklonená, zbiera špaky do fľaštičky. Z nosa jej kvapká pot. Inak je ticho.