topenie

Noc ako fólia obalila horizont

a ukradla úsmev z mesiaca

Jej tepanie na srdcia je vždy rovnaké:

ako seba deštruktívne tak aj očistné

Toto nie je zatmenie

zatmenie vyráža dych aj slnku  

lenže: nikdy nepochopím vlny iskier

a nikdy nevrastiem do vreca noci

Moja úchylka odhadzovať sny mimo posteľ

je akousi fóbiou dravca  Počuješ ?

Už sa rozbíjajú v baroch

a v sukni tej modro-vlasej šelmy...

Radšej sa vznietim keď zaklopíš slivky:

namiesto mňa bude vietor trhať stromy

a nikdy sa nedozvieš či pri klesaní hreším

Sekcie nádejí pod mihalnicou mora

sú príčinou tvojho strachu:

práve tu pramení citlivý pohyb svetla

a voda utopí ruky pri každom nádychu

Jedine pri tebe Jedine pri tebe

citlivý pohyb svetla kmitá

a roky sú len výkriky do tmy

nad ktorými mávneš rukou...

a zívneš