Poviedka o magickej miske

Chlapci sa radi hrajú. Bríz už bol sice veľký, ale stále mal hry veľmi rád. A dnes hral jednu novú, čo sa mu obzvlášť páčila. Kvôli nej v ten deň bol už v knižnici, v domove dôchodcov, v základnej škole prvého stupňa, na mestskom úrade, na vysokoškolskom internáte a v malej továrni na výrobu pyrotechniky. Sám sa divil, koľko toho stihol. A nikde ho neodhalili a vo vrecku na bunde mu štrngalo šesť Žeziel. Už potreboval iba siedme, a bude z neho veľký Hráč.

            Zastavil autom za rohom luxusného hotelu, vystúpil a vybral z kufru svoje najlepšie a zároveň jediné sako. Obliekol si ho, zastavil okoloidúci taxík a nastúpil.

            „Do Holiday Season.“ zavelil. Taxikár k nemu otočil svoju veľkú tvár. „Veď to je sto metrov!“ zachraptil ukrivdene. „Prečo nejdete pešo?“

            „Pretože kebyže všetci ľudia chodia pešo, dobráci ako vy by skrachovali... Pohyb starký!“

            Bríz v tom hoteli ešte nikdy nebol. Ale to si nikto nesmel všimnúť. To bolo prvým z pravidiel hry. Nikto si nesmie všimnúť nič podozrivé, nesmie Vás zadržať a nesmie odhaliť pravý účel Vašej cesty! Keď šiel halou smerom k baru, srdce mu divo búšilo. Mal pred sebou ľahkú úlohu, ale ak by ju nesplnil, nestal by sa Hráčom. Nemohol by súťažiť s ostatnými Hráčmi o Zlaté žezlo. Nemohol by ich porážať a dokazovať im, že je lepší než oni...

            Prešiel do baru. Veľké zlaté hodiny na stene ukazovali, že mu zostáva ešte takmer hodina. Uvedomil, si aký je dnes dobrý a spokojne sa usmial. Už sa nič nemôže pokaziť. Bude z neho určite Hráč. Rozhodol sa to osláviť.

            Pri bare si objednal pohár šampanského, pomaly upíjal a sledoval, ako lesklá sekundová ručička veselo poskakuje po ciferníku a pomaly sa blíži k okamihu, keď sa stane Hráčom. K okamihu s veľkým H.

            Ešte mal polhodinu. Mohol by byť macher, čakať a objednať si ďaľší pohár a splniť svoju úlohu až v poslednej minúte. Dokázal by tým, aký je chladnokrvný a sebaistý. Lenže Bríz nebol ani chladnokrvný, ani sebaistý, hoci by veľmi chcel. V skutočnosti však bol nedočkavý a mal strach, že by sa niečo mohlo pokaziť. A tak zaplatil  a zamieril na toalety...

            Na zrkadle ho čakal veľký nápis, pri pohľade naň ustrnul.

            Mal to vedieť! Mal vedieť, že to nebude také ľahké! Prečo bol len taký idiot a vyčkával v bare a hral sa na borca!? Je idiot, tak sprostý idiot, že to už ani viac nejde....

408

 Bríz si chytil bradu do dlaní a prázdnym pohľadom čumel na číslo napísané rúžom na zrkadle! Sústreďiť sa! Sústreďiť sa! Maminka mu vždy hovorila, že je chytrý chlapec. Ešte má polhodinu. Pôjde do tej izby a nájde Trón. A odnesie si odtiaľ posledné Žezlo. Je to jasné!? Prečo bol len taký debil a mrhal časom v bare?! Je idiot! Je korunovaný idiot!

            Neobviňovať sa! Nato nie je čas, teraz musí konať. Vystrel sa, oprel sa o umývadlo a opláchol si tvár. Vytiahol papierový kapesník a zotrel číslo zo zrkadla. Utrel sa. Z druhej strany zrkadla naňho hľadela strhaná bledá tvár. Tvár úplneho lúzra. Musí si dokázať, že to nie je pravda! Odomkol a vyšiel von.

            Mal si vziať schody! Prečo bol len taký idiot a nešiel schodmi?! Výťah sa vliekol pomaly ako pracovná sobota. Bríz neustále kontroloval hodinky. Ešte 27 minút.

            CINK! Dvere výťahu sa otvorili a Bríz prudko vykročil... 430... 429... 428... 427... On je fakt úplny idiot! Ide blbým smerom!Veď sleduje opačnú stranu chodby! 412... 411... Už nekráčal, ale utekal... 410... 409... 25 minút... 408.

            Bríz stál pred dverami izby č 408 ochromený ako socha. Bolo mu do plaču. Čo snáď čakal? Otvorené dvere, červený koberec a na stene nápis „Vitaj, Bríz! Poď dnu!“. Ako si mohol myslieť, že to bude také ľahké? Chytil guľovú kľučku a pokúsil sa ňou otočiť. Dvere sa neotvorili. Je stratený! Nikdy nebude Hráčom. Nie je na to dosť dobrý. Je lúzer!

            Pozrel sa na hodinky. Preboha, veď má ešte 23 minút! Ešte nič nie je stratené. Pôjde na recepciu a objedná si tú izbu... Možno je voľná a nikto v nej práve nebýva. Dajú mu od nej kľúče a on sa dostane dnu.

Ale tentoraz výťahom nejde! Vyštartoval na opačný koniec chodby ku schodom. Ako naschvál, upratovačka práve skončila s jednou izbou a priamo pred Brízom vytiahla svoj obrovský vozík na chodbu. Bríz spomalil. V hlave mal Prvé Pravidlo. Nikto si nesmie všimnúť nič podozrivé. S kamennom tvárou nasledoval upratovačkin široký vozík a ešte širší zadok po chodbe. Kolieska vozíku prenikavo vŕzgali do ticha. Bríza šlo rozhodiť. Je snáď odsúdený k večnej smole?! Majestatné pozadie pred ním sa pomaly vlnilo z jednej strany na druhú. Konečne! Dogúľali sa k ďaľšej izbe a upratovačka vytiahla z vrecka široký zväzok kľúčov. Bríz naň uprel žiadostivý pohľad. Mať ho, všetko by bolo vyriešené.

Upratovačka strčila kľúč do dverí a odomkla. Zámka lahodne cinkla a Bríz dostal nápad. Mal pocit, že pochopil, čo hráči chcú, aby urobil pri tejto úlohe.

„Ja vám ich podržím!“ ponúkol sa, chytil dvere a otvoril ich dokorán. Upratovačka naňho vrhla nechápavý pohľad spod opuchnutých viečok a on jej ho opätoval nedočkavým sileným úsmevom. „Prosím, pani.“ Precedil pomedzi zuby a vyčaril ešte širší úsmev.

Vozík vrzgol, ako prekonával prah dverí. Upratovačka ho nasledovala. Venovala Brízovi ešte jeden ohúrený pohľad a napokon zmizla v izbe. Bríz naprázdno preglgol. Pomaly privrel dvere, dávajúc pozor, aby  kľúče, ktoré zostali zastrčené v zámke ani necinkli.

Bol na seba hrdý. Po dlhom čase sa mu niečo podarilo. Niečo chytré a nebezpečné zároveň. V ten deň sám sebe dokázal, že nie je lúzer. Na okamih, keď sa s ukradnutými kľúčami dostal do izby 408 a zmocnil sa siedmeho Žezla, spomínal ako na jednu z najskvelejších chvíľ svjho života. Veď každú chvíľu sa mohla majiteľka izby vrátiť a odhaliť ho. Bol by stratený. Ale nestalo sa tak. A keď odtiaľ vyšiel, s nervami napnutými ako špagáty, bol dokonca natoľko duchaprítomný, že kľúče naspäť zapichol do dverí, z ktorých ich vzal. Bol proste macher.

Hru hrávalo dovtedy sedem hráčov. Ako stanovujú pravidlá: Každý z Hráčov  pripraví pre kandidáta jednu úlohu. Až keď ich on všetky splní, môže sa stať novým Hráčom. Bríz sa teda stal ôsmym Hráčom. A bol fakt dobrý. Za pár mesiacov sa vypracoval na takmer najlepšieho. Takmer. Tým najlepším bol Gonorea.