každý deň

Zabudla som
kedy si vstával
do nekonečnej
búrky slov.
Raňajšia dávka
zabudnutých snov
podľa pravidiel
vyhnala z môjho tela
kúsok rozumu...

(Prečo mám zrazu...)

Zviazané ruky nápadov
s vlažnou slučkou na krku.
Vlasy sa nám zaplietli
a zrazu dni ubiehujú inak
ako kedysi.

Niekto asi kreslí
hviezdy
do našej klietky
a my ich stále odznova
počítame.

(Piješ ma...)

Slaná voda
našich pier
našich tiel
tvojho tela
mojich očí...

Šialenstvo smiechu
smiech šialenstva
šialený smiech
v spoločnej posteli
na tridsiatom poschodí
našej lásky.