budnebudemalebobudemsam

-

záliv, do ktorého patríš

sa nazýva iba zásada

a pre mňa nezvykneš umierať

keď je sypké na dosah

lebo vždy, keď sa vyzuješ tuším

že nie som okrídlený

a práve pre to neznamená

zánik koniec ani začiatok;

to len chceš, aby siete zhrdzaveli

a vlny stúpali ako spenená láva

kým sa skladám do búrky a

načrtávam jazvy ktoré nie sú

-

vždy, keď ma rozsypeš na slzy

máš ten práškový slepý úsmev

a mňa už nebaví

každý tvoj osud vyležať násilím

vieš, máš toľko voľných rúk

že predsavzatie nebyť sama

je tak trochu egoistické...

a vtedy si povedala:

každý blázon je schopný

definovať vietor z profilu

ale môj súcit

kedy sa premeníš na cukor aby

ružová pláž neodfúkla význam

je len odrazom želaní

na ktoré nemyslíš

práve keď tu nie som