Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte serezignovaná
26. 01. 2011
11
13
1516
Autor
Petrusha1
možno až k naštvaniu
Tvrdohlavo
ako chlapi pred životnou výzvou
sklonenou nad piatym pivom
veriaci,
že zajtra to už príde (musí predsa)
hulákam do tmy
a verím, že svetlo patrí mne
kým spoločenským strápnením si vôbec nelámem hlavu!
Spoločnosť je aj tak iba zhluk ľudí.
A ľudia?
Dav, čo svetom blúdi (fatamorgána náš vzor!)
Dôvod?
Tváriť sa, že život skončí inak ako vždy -
púť s predurčeným koncom,
agónia so zdvihnutým prstom
nad kľačiacim božstvom.
Nie, nemodlí sa.
Len skrýva pobavený rehot
nad tým, ako každý naletí
keď sa mu povie : Skoč!
Skoč a budeš spasený.
Mám však pocit, že na to máme primálo studní.
13 názorů
já na to spasení moc nevěřím, takže by mohlo být spousta studní a spousta řvounů a zachovala bych ledový klid :o))) (navíc ty studny jsou teď nejspíš zamrzlé) *t
..hned sa mi to nezdalo (len mi bolo divne, ze si to predo mnou nik nevsimol, bo to nedavalo moc velky suvis:)
..suhlasim s Nicollette (a Jesus Camp taktiez odporucam i Zbav nas vseho zleho)
..jedine, co mi nesedelo, bolo 'ze svetlo patri na mne' - nemalo by byt spravne - 'ze svetlo patri mne'?
.. *