Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

premena systémovej bábiky na ľahký ultrablond manuál

11. 02. 2011
2
2
471
Autor
-Pathagonia-

,,Však sa už naňho vyser! Proste to bol kokot,pičus, hnisavý ojeb! Kašli nato! Bol sviňa. Nenechal ti ani posraté boxerky.Aspon ti nenechal hovno."

Zachichotala sa nad debilinou, ktorá jej vyletela z huby a vzápätí si spomenula na ďalšiu.Stihla ma akurát pichnúť pestovaným pazúrom do ramena a pokračovala ďalej :

,,Kurva,toto ti musím povedať.Poštíš sa."

Nadvihla som obočie.Nezaregistrovala to.

,,Minule som čítala riadnu jeblinu.Proste vieš, taký ten jebnutý článok ,ktorým si úspešná redaktorka potrebuje rozšíriť svoj slovník a vymeniť upotenú sukňu.Vieš o čom bol ? „

Pokus otvoriť si ústa mi nevyšiel.

,,Vraj, či máte svoj virtuálny P-E-N-I-S ?!Počuješ?"

Ruky jej teatrálne vyleteli nad hlavu.

,,Kurvaaaa! To je proste objav posratých frigidných feministiek.Máš svoj virtuálny penis ? Máááááááš?"

Dara sa dostávala do tranzu.Tráva s nou zamávala viac ako sukňa, natrhnutá žiarlivou manželkou.Rozopla si blúzku, vyzula plyšové zajace ,začala pobehávať po byte a hlasom traumatizovaným predškolskou výchovou zavýjala refrén: ,,Máte svoj virtuálny penis ?Penis,penis, penis, kde si ? My chceme penis, chceme virtuálny penis, chceme virtuálne piče, chceme virtuálne redaktorky, chceme virtuálny penis!"

Strkala hlavu do chladničky, do skrín, do priečinkov až nakoniec otvorila  okno v obývačke,vyklonila sa v gélovej podprde do priestoru a začala kričať na náhodných chodcov :

,,Máte svoj virtuálny penis?Ľudkovia, som vaše bebe ráno.pridajte sa k nám! Dobite si virtuálny penis.Kašlite na raňajky.Poďme sexovaaaať! A horeee sukneeee !

Než som ju stihla odlepiť od okna, zhrkol s tam dostatočný počet ľudí.Niektorí si ťukali na čelo, iní naznačovali hĺbku svojho vedomia obscénnym gestom po lakeť.Rázne som pribuchla okno a daru strčila do kresla.

,,Jebe ti ?"

,,jebe."

Odpovedala tak úprimne, že ma to položilo na lopatky.Pozrela som na roztečené šminky a vyprskla som. Lepšie povedané, vyprskli sme spolu.Asi tak, ako to dokážu iba baby, ktoré veria na menštruačnú vílu.

,,Napime sa."

Dara zaujala pózu a decentne si odkašlala.Dvihla pohár s henrym ,zobrala zo stola prázdnu fľašu, teatrálne ale zároven veľmi vznešene si ju priložila medzi nohy, naimitovala do uhlu vtáka a povedala:

,,Na všetky virtuálne penisy"

,,A na všetkých kokotov, čo prídu."

,,Haa? Nestačilo ti ?" Vyfľochla na mna oči.

,,V chladničke máme ešte ďaľších štyroch ."

,,Tak na kokoty."

Mlčky sme pili.

Dara si stiahla nohy do tureckého sedu.

Úplne triezvo ma prestrelila očami.

,,Nechceš mi už o tom povedať nič ?"

Zavrtela som hlavou a prevrátila ďalší pohár.

Potom som sa počula ako šomrem.

,,Bol to kokot.Spal stále na bruchu.Akoby robil deti ."

,,He, a problém bol, že ty si bola na ľavej strane.Však ?"

Zavrtela som hlavou.

,,V strede."

,,..sím?"

,,Nič."

Pili sme.Vtedy neexistovalo nič.Nebolo dievča, ktoré nastrihávalo do bábik krátkodychosť.Nebolo tam.Nesedelo na malej drevenej stoličke a nepozeralo nepríčetne do vody, z ktorej nemohli vyplávať purpurové balóny. Nepočulo krik malých mačiat a krik, keď jej v noci česali do šiat cudzie ruky.Nebol tam nik.

Otočila som sa k Dare a dala jej slanú dlhú pusu.

,,Ale nejsi lesba!"

,,Hrala som to na teba už v škôlke."

,,Sviňa."

Vyšpúlila na mna zadok a zaspala.

Pod oknom sa rozsvietili sirény a zabzučal zvonček.

Vtedy sa všetko iba začalo...

 

XX.

Začal padať sneh. Akoby všetko chcelo odrazu zanechať stopy, akoby všetko chcelo prejsť po narytých brázdach vo mne a vypáliť tam kolapsový odtlačok integrity.
Vliekla som sa. Cítila som ako zo mňa prevísajú oči.Stiahla som si striešku pánskeho klobúka hlbšie do čela a pritiahla si dlhokánsky oranžový šál k perám.
Minulá noc mi dala zabrať. Hliadka odviedla Daru za napadnutie. Nepredvídavo tresla frajerovej manželke a zabudla na fakt, že jeho žena určite trpí od narodenia aj osteoporózou. Ostala som sama ako prst.
Sama so svojimi spomienkami. Ťahala som sa ako chameleón po strate pigmentu.ospanlivo, letargicky a odovzdane.
Posledné, čo som zaregistrovala bol škripot vyblýskaného neviemakého auta.
,,Ty krava sprostá,nedokážeš registrovať že nie si v národnom parku ?"
,,Ked čumím na jedného debilného kamzíka tak nie!"
,,Tak skoč z mosta!"
,,Tak mi nestoj v ceste!"
,,Nie si kúsok drzá?"
,,Som."
Vystúpil.Tresol dverami tak, že môj oranžový šál si na chvílu pripomenul obdobie štastného zakuklenia. Dávala som mu 5 minút, než ho trafí šlak , alebo ďalších 5 minút než mi jednu vylepí.
,,Pozri"- rozhodil ruky-,,mám debilný deň, jasné ??? Od rána som v časovej tiesni,horia mi termíny, horia mi papiere..
,,Nie som hasič"
,,Necháš ma dohovoriť ?"
,,Už sa stalo."
,,Fakt ma neser, lebo..."
,,Lebo vytiahneš na mna 22cm kaliber a budeš mať prednášku o zakomplexovaných ženách, ktoré sa vrhajú pod gumy vždy ked ich nechá frajer ?"
,,Nechal ťa frajer?"
,,Nie,frajerka."
,,No do riti..."
Zasekol sa. Uštipačne som sa usmiala.
,,Nebola gay."
,,Ty si zo mna robíš fenku."
,,Prosím ? „
,,Nič.To je na dlho."
,,A ty to máš rád krátko."
Prvykrát sa usmial,prešiel na druhú stranu toho neviemčoho a otvoril dvere.
,,Sadaj."
Chcela som nasadiť grimasu ,vyplaziť jazyk alebo mu tresnúť nejakú mravoučnú frázu o nedostupnosti ženských srdc a zlomených vagín, o rodovej korektnosti a o silne vyvinutom feminizme,ale načo..Zastal kvoli mne a ja som sa aj tak nikam neponáhľala
Všade padal iba sneh, všade padali ruky, iba tie moje trčali skrehnuté ako kĺbko rozsadených vrabcov v Antarktíde. Kývla som hlavou a pomaly sadla do auta.
Bol prekvapený skoro ja.
Povedala som niečo o tom, že má tam teplo.
,,Zmrzla si ?"
Zavrtela som hlavou.
,,Vypnem topenie."
,,Nebudem sa hrať s tebou na medvede."
,,Nechcem."
,,Chceš sa hrať na cencúľ?"
,,Nie.Mohla by si ma zlomiť."
,,Bojko.Oziaba ťa z fraktúr?"
,,Z ošetrovateliek."
,,Zlé detsvo? „
,,Šielené svahy."
,,Ležal si ?"
,,Do pol siedmej."
,,Ranné vtáča?"
,,Nočné kurčiatko ?"
,,
Ušklabla som sa.Mal podrezaný jazyk.Príjemne ostrý a drzý.
,,Kde ťa odveziem?"
,,Domov."
,,Dôchodcov či cintorín?"
,,Jasle."
,,Diktuj adresu."
 
O desať minút sme stáli pred domom. Ulica bola prázdna.Biele vankúše nostalgicky prilepovali odkazy na čelné sklo.
Teraz sa zaškľabil on.
,,stalo sa niečo ?"
Zavrtel hlavou.
,,Iba som si spomenul ako som za mladi lepil žuvačky na čelné sklo."
,,Babám ?"
,,Nie, ich frajerom."
,,Účinkovalo to?"
,,Iste.Mám pevné brucho a stehná."
,,Čakáš že ti poviem ukáž ? Ha! Čo je pevné, to nevystrkuj."
,,Prečo?"
,,Nemal by si načom stavať."
Pokrútil hlavou.
,,S tebou sa nedá normálne komunikovať. Ste doma slečna."
Vystúpil a otvoril dvere.
,,Ďakujem."
,,Zato že som ťa neprešiel ?"
,,Tak nejako."
,,Mazaj domov.O desať minút budú po uliciach jazdiť iba kamióny a tanky."
,,Jo.Tak dík."
Pomaly som vykročila k domu.
Čakala som, že zakričí niečo v štýle : ,,héééj cica, a čo tak číslo ?"
Nepočula som nič. Nemohla som ohluchnúť predsa tak rýchlo.
Otvorila som byt a pozrela smerom na ulicu.
Už tam nebol.
Dva pásy sa tiahli ako ozvena čohosi nedopovedaného.
Alebo som bola totálne unavená a jediné čo sa v tej chvíli za mnou tiahlo, boli moje nohy.
.
Natiahla som sa do kresla a zapálila cigu.
Na prste mi ostal otlačok rúžu.
Niečo ako krvavá červená.
Presne.
Za všetko môže tá debilná závislosť na rúži.
Chlap, ak si nabije hubu, okamžite stiahne chvost a ukryje sa ako červík do najhlbšieho depozitu.Všimne si, že krváca.Všimne si, že sa mu robia herpesy. Zistí, že tieto veci nepotrebuje a jednoducho pragmaticky odíde  a vypláva z nich ako pivo z peny.
Ale ak si hubu nabije žena, je schopná nepostrehnúť to.
Detto, potom to nie je vlastne láska, ale iba toxická závislosť.
Vstala som, horúčkovito som sa rozbehla do kúpelne, nazbierala do náručia asi tucet červených nástrekov na ústa a vyhodila ich cez okno.
Bude pokoj.
Pustila som joplinku.
Vždy ma znepokojovali jej vlasy.
Zízala som na jej pery.
Krvavočervené.
.
Dara odišla do rakúska.
Sneh sa roztopil.
Zmizli odtlačky.
V byte sa rozvaľovali špinavé šálky a špaky po cigaretách.
Nevadilo mi to.
Bolo mi fajn.Chodila som konečne naboso, zopínala vlasy do gumičky z maminho lekvára, nosila na sebe niečo čo pred dvoma rokmi pripomínalo nie pavučinu ale rifle, prestala som si tlačiť na ksicht všetky tie drahé sračky a začala konečne malovať.
Milovala som rána, keď utíchol bzukot z garáži na ulici, ked rosničky prestali kvákať peroksidovými nadrami o vlnách, ktoré im nikdy nesadli, ked sa mi konečne pokazila telka , net a ja som doslovne plávala škvrnami z olejoviek na mastnom plátne. Mala som rada otlačené kolená a štetec za uchom miesto pírsingu.Otvorené okno a všetkých v piči.
Maľovalo som volské oko.
Vrialo vo mne .
Držala ma mastnými skrutkami a ja som sa ho potrebovala zbaviť.
Práve vtedy zazvonil zvonček.
Zbehla som dole.
V celej svojej počarbanej kráse.
Vyzerala som absurdná chlebová kôrka zakomponovaná do petrolejky s obrovským ružovým padákom na mandliach.
Otvorila som.
A následne zbledla.
,,Kurva."
,,Ešte sme sa nezoznámili.Si si istá, že to chceš takto ?"
Nadvihla som sa na špičkách.
Neviemaké auto bolo presne tam, kde ma vysadil pred dvoma mesiacmi.
,,Poď ďalej."
 

 

2 názory

heej...kecám ne fakt dosť sa to šúcha o povrch...ale poviedka do novín ...len neviem komu by bola adresovaná...kecám

Občas som sa v tom strácal, ale zaujalo ma to.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru