Človek

Cítim ako sa mi ruky chvejú

Pod náporom hnevu

Keď zatvorím oči a nadýchnem sa, ruky sa stále trasú

Stále sa len ľutujem a hovorom si, mam smolu

Rozhliadol som sa okolo seba

Nevidel som nič , len nešťastie

Prečo to tak je, pýtal som sa

Je to dobou ? Hodnotami ? Myšlienkami? Dúfam , že nie

Človekom, strasie ma keď si to predstavím

Sklopím zrak, už som ako ostatní, nevšímavý

Zase sa ľutujem, preklínam sa , že som taký

Pribehne ku mne milo vyzerajúci muž, prosím

Prosí ma o nejaké drobné

Ja ho odbijem , ako ostatní, veď som človekom

Zamrazí ma, dal som mu cele

Svedomie, aj on je predsa človekom

Konečne sa mi otvorili oči

Mal som ich zaslepené celý život

Teraz len čakám , kedy slnko zapadne

Aby otvorili aj ostatní