tatúľaný motýľ

Zatúlaný motýľ, Zatúlané dieťa, má proste smolu... Odložené dievčaťom mladým, bez rozumu. Chlapec sa trápi, nekonečne túži po láske. Neverte ženám, tie nosia smolu... Neverte ženám, keď majú v očiach hviezdy, len hlupák jej verí, aj keď pri ňom nespí... Neverte ženám pri ranných bozkoch, tajne snívajú o dotykoch od rúk iného... Neverte ženám, rozhádžu Vám vnútro, zmenia mužské myslenie na boj myšlienok, sprevádzaným smútkom... Kto vysoko lieta, rýchlo dolu padá... Lietal si lietal, chlapec ako motýľ, čo keď farbu mu zošúchaš, nevládze krídlami mávať. Lietal vysoko pri vôňach vlasov krásnych dievčat, vyletel k ich rukám na dosah. Rýchlo letel hore za falošným úsmevom, rýchlo padol dole keď práve prestal veriť ženám a snom... Keď padol dole zasmial sa, ešte v tej chvíli k nemu krásna žena zohla sa... Nestihol vysloviť výčitku zo strachu a bolesti, prečo mu otec nepovedal,že ženy niesú pre mužov... Tie patria bláznom, čo z výšok skáču dolu. Ako parašutista čo kvôli žene zlámal sa, ako ten chlapec čo kvôli žene zatúlal sa... Prečo mu otec nepovedal ako to bolí, chlapec by nemal smútok lebo by vedel, že kde sú krásne pipky, tam sú bitky... Bitky boja myšlienok, boja strachu zo spomienok. Boj z upadania do seba, boj zo strachom s reakciami sveta... Otázka koľko ešte vydržím, iba sám bez Teba, koľko objatí dostane poduška, toto je Tvoja zo samoty skúška... Koľko potrvá, kým sa k Tebe úprimne zohne žena so štetcom a vymaľuje všetky biele steny v Tebe farbami... Motýľ zo zeme vzlietne zas, ale len do výšky, ako človek na kolenách... To krásne dievča naňho stále smeje sa, ten chlapec je šťastný, aj na kolenách smeje sa... Motýľ začal veriť jej očiam, keď letel hore, jej úsmev počúval... Pozeral sa jej do očí so strachom, že ho pustí dole. Dievča ho pobozká, zakloní hlavu, zavrie oči, a pred ňou chlapec zrazu povie, že vôni jej vlasov verí... S chlapca je muž, čo vie aj plakať už... Spadnúť musí každý, farbu stratíš aj keď sa len s horúčkou v posteli trápiš... Tak utri to rozliate mlieko, ak by prišla mama, nech neschopne neznie to... Keď povieš, že aj bez otca ľúbiť poznáš, že to dievča ľúbiš, a že vieš, že ona Teba tiež. Lietaš len do výšky jej očí, možno spadneš no aj tak budeš mať skvelý pocit... A ak raz vyletíš príliš vysoko, príde autobus čo zavezie Ťa ďaleko. Sám sa budeš túlať, boj myšlienok zvládnuť skúšať... Budeš sa túlať a dúfať, že príde ďalší autobus, čo Ťa zavezie za mamou...

---