Anjeli & Čerti - Priatelia VI

Slnko sa vznášalo vysoko na oblohe. Jeho lúče sa odrážali od pokojnej hladiny Isejského jazera. Len chladný vietor z Álp kazil krásny jarný deň v tomto kúte Talianska. Aj keď turistická sezóna začína až o niekoľko týždňov, popri jazere sa už prechádzali malé hlúčiky ľudí.

            Z terasy mojej vily vypadali ako mravce. Presne tým aj budú! Poslušnými služobníkmi, ktorí robia a dýchajú pre svojho pána! Moje myšlienky mi spretrhala Adulatoriova ruka, zastierajúca mi výhľad. Načahoval sa zase po fľaši vína na stole. Rýchlo ju schmatol a nalial si.

            Len čo sa jeho pery dotkli pohára, vytreštil oči a stuhol. Spolu s ním aj moji dvaja ochranci. Všetci siahali po zbraniach pod sakami.

„Vitaj, Michael!“ pokojne som sa otočil k vysokému blonďavému archanjelovi, stojacemu vo dverách, „prosím, posaď sa k nám!“

Ukázal som na voľnú stoličku predo mnou. Chcel som mu ponúknuť víno, ale odmietol by. Hľadel som do tváre. Za tie desaťročia sa vôbec nezmenil, len do jeho prázdnych modrých očí čosi pribudlo...

            Dvaja rovnako statní anjeli stáli neďaleko nás. Pripravení sa po mne v momente vrhnúť. Jeden z nich držal kovový kufrík.

            „Lucifer, musíš mi pomôcť!“ jeho hlas sa zlomil.

Vždy išiel priamo k veci, bez okolkov a prosieb. Musel som sa v duchu smiať!

„Ako ti môžem poslúžiť, ó veľký vládca anjelov?“ Ak musí žiadať o pomoc mňa. Je zúfalý! A v zúfalstve robia chyby aj anjeli...

„Ukradli mi Kroniku počiatku!“

„HLUPÁK! Myslel som si, že si ju už dávno zničil!“ snažil som sa moje náhle vzplanutie skrotiť, „Vieš, kto to bol?“

Jeho gorily ma už chceli spacifikovať, ale gestom ich zastavil.

„Aigis.“ To slovo sa skoro stratilo v šume vetra.

„Hlúposť! Aigis už neexistuje!“

„Myslíš? Možno len chcú, aby sme si to mysleli.“

„Čo chceš, aby som teda urobil, Michael?“

„Zničil ho! Zabi ich všetkých!“ rozohnil sa.

„A čo za to?“ oprel som sa pohodlne o operadlo.

„Keď rozlúštia tú knihu, zničí nás to oboch! Je aj v tvojom záujme, aby sa o tej dohode nikto nedozvedel!“

„Ak existuje, dokážem ho nájsť, ale... zomrie aj mnoho anjelov!“

„S tým počítam... Krvou barančeka sa zmije hriech.“

„Čo ak Konvent bude chcieť zasiahnuť?“

„Nebude!“
“Musím mať absolútne voľnú ruku!“

„Máš ju!“ pokynul na strážcu s kufríkom, „Priniesol som ti zbraň.“

Anjel ho položil na stôl medzi nás a opatrne otvoril. Na moje veľké prekvapenie v ňom boli náboje a veľký sklenený valec, naplnený sýtočervenou tekutinou.

„Florum mortiferum je hybrid bolehlavu a angeliky. Jeho extrakt sa nachádza práve v tejto nádobe.“

Neskrýval som úžas. O niečom takom som zatiaľ len snil. Končekmi prstov som prešiel po hladkom povrchu nádoby: „zabíja čertov aj anjelov.“

„A ľudí!“

„CHCEM TOHO VIAC!... teda... na zničenie Aigisu budem toho potrebovať viac.“

Michael, veľmi neochotne, vybral z náprstnej tašky saka úzke kožené puzdro. Otvoril ho ako zošit. Na jednej strane bol zastrčený flash disk a na druhej asi pätnásť drobných ampuliek so semenami.

„Rastlina je vyšľachtená k rýchlemu rastu. Už za dva týždne po vysadení je pripravená k zberu.“

Natiahol som sa po puzdro ale on bol rýchlejší.

„Dávam ti do rúk mocný meč...!“

„... s ktorým zotnem hlavu nášho nepriateľa.“ pokojne som sa usmial.

Postavil sa zo stoličky: „Vykonaj to čím skôr, Lucifer!“

„Netlač na mňa! Som tvoja jediná nádej, nezabudni.“

Jeho tvár sa skrivila. Zmizol, spolu s ním aj jeho strážci.

            Adulatorio nás celý čas so zaujatím počúval. V hlave sa mu určite vírili tisíce otázok.

„Môj pane, ako to...?“

„Vieš všetko, čo potrebuješ, Sammael!“ Je len pešiakom. Stačí mu, aby len vedel, že má kráčať vpred.

            Dieliky začali zapadať do mozaiky. Ako zničím svojho úhlavného nepriateľa? Použitím jeho vlastnej zbrane! Hľadel som na obsah kufríka: „Privolajte mi Mefistofela!“