Cigareta

Oválny tvar tabaku, sťa uložený v perinke papierovej, jest to cigareta, večný diabol spásy a nech aj zúfalstvom svoju dĺžku stráca, či hmota táto mení sa v dym z len obyčajnej chute po relaxu, nič nemení tú pravdu, že jeho konce filtrové i nie, nájdu domov v ústach ľudí bez rozdielu. Pery ani svorky uchopia tichých vrahov, ich konce zažnú v plameňoch a než sa prvý popol odklepne, pľúca fajčiarske stonajú z ihiel dymových. Cigareta, nech už je LM-kou stovkou, Marlborkou klasickou, či azda Marskou krátkou ba i Davidoffkou výnimočnou, však nie je v tomto skutku sama. Jej komplici nikotín, decht s bratom oxidom uhličitým sa spolu so sestrami karcinogénnymi látkami uškŕňajú poza chrbát nášmu zdraviu a my pokojne ignorujeme rakovinu pľúc, či hrtana, ktorí mávajú na nás v neďalekej zákrute cesty nášho života. Preto tak ako zo zbrane nevystrelíš, tak ani z cigarety nepotiahneš, pokiaľ patričného veku nedosiahneš. Čo však týka sa cigariet konopných, či mariánke podobných, niet faktom, že útočiskom nikotínu sú, však karcinogénne diablice v papieri sa skrývajúce sú sťa špiónky majúc za úlohu sabotážnu misiu. Preto nie je cigareta ako cigareta, keďže tiež nie je sluha ako pán, no však či jest ona vecou nevyhnutnou do života, to si určí každý sám.