Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHrubou čiarou
09. 11. 2011
4
3
1217
Autor
Richard Miške
Vpravo, vľavo, všade
- sklá plné snehu.
Nie okná, za ktorými sneží!
Ale sklá plné snehu.
Najprv
oziabalo len na nohy,
teraz
neudržíš pohár v skrehnutých rukách.
Chceš vidieť von.
Nestačia tiene stromov,
nestačí tlmený zvuk vetra.
Chceš ísť von!
Ale začínaš pociťovať rodiace sa napätie
ako praskajúci most nad riekou,
ako pivnica plná rozpínajúceho sa ľadu.
Na tele rastú pozdĺžne
a priečne pukliny.
Už chápeš,
že to nestihneš.
3 názory
Richard Miške
11. 11. 2011
celkom dobrý nápad s tým prasknutím,
ale je to také nedovarené, konkrétne:
sklá plné snehu
- opakovanie
Ale začínaš pociťovať rodiace sa napätie
- škaredá veta
Na tele rastú pozdĺžne a priečne pukliny
- je smer dôležitý?
- akú funkciu má pohár?
Teda máme všade zimu, bielu, sklenenú. Je čoraz zimšie, od oziabania nôh po skrehnuté ruky. Nevnímame ju naplno, tak chceme ísť von. ALE rodí sa v nás napätie, praskáme. A nestihneme íst von. Takže subjekt zamŕza bez túžobného okúsenia zimy na vlastnej koži.
Myšlienka, ktorú z toho mám, je síce pekná, ale neveľmi vydarene spracovaná. Taký polotip.
celkom dobrý nápad s tým prasknutím,
ale je to také nedovarené, konkrétne:
sklá plné snehu
- opakovanie
Ale začínaš pociťovať rodiace sa napätie
- škaredá veta
Na tele rastú pozdĺžne a priečne pukliny
- je smer dôležitý?
- akú funkciu má pohár?
Teda máme všade zimu, bielu, sklenenú. Je čoraz zimšie, od oziabania nôh po skrehnuté ruky. Nevnímame ju naplno, tak chceme ísť von. ALE rodí sa v nás napätie, praskáme. A nestihneme íst von. Takže subjekt zamŕza bez túžobného okúsenia zimy na vlastnej koži.
Myšlienka, ktorú z toho mám, je síce pekná, ale neveľmi vydarene spracovaná. Taký polotip.