Nezabúdam polievať náš kvet

Ráno
 
chodníky mokré ako moje líca
skoro každú noc
a ja si oblečiem žlté tričko
len aby som demonštrovala mraky
 
a zvyčajnú tvoju náladu.
 
Baviť sa s ľuďmi mi vždy prišlo
také jednoduché
ale tvoje zauchá ma naučili 
paranoidne si strážiť peňaženku
a sukňu.
 
A tak mi každý jeden deň vieš vziať
detský úsmev 
hneď po odchode sna z očí.
 
Ak nie si blízko
 
Priania mi zatemňujú mozog 
a to napriek tomu že som nikdy nebola
 
šťastnejšia.
 
Potom vždy keď mi šialenstvo
naprší do vreciek
cítim sa ako víťaz.
 
No občas to padne
 
hovoríme toľkými pohľadmi
a ty sa mi nevieš pozrieť 
do očí....
 
Tak len môžem hádať
koľkými sekundami 
sme si zabili
našu telepatiu.
 
Končí deň
 
a ty ma držíš vždy opačne
ako chcem...
 
A vždy keď mi dokážeš
že mám ďalej hľadať
 
ja prestanem.