Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Tertia

01. 03. 2012
6
7
915
Autor
Dalimir

A tak zvolávam na pomoc anjelov.

Máš právo na radosť, i tú dnešnú.

Ľudia ťa obdivujú pre mnoho vecí z tvojej povahy.

Lenže málo máš priateľov, ktorí by mohli

vidieť, čo ukrývaš pod vankúš,

keď ideš večer spať. Tvoja dcérka

ťa celú noc budí, lebo cíti tvoj nepokoj.

Prsty na rukách máš zmáčané od pocitu

nečistoty všade naokolo, lenže ona je v tebe.

Nemáš čas zložiť ruky k modlitbe.

 

Tak hľadáš nový domov, že starý

sa ti ukryl hlboko do podvedomia.

Ako ho opustíš, keď ide všade s tebou?

Ako sa pustíš znovu do práce, ktorá je tvojím egom?

Smietka v oku ti spustila slzu, ale ty predsa

neplačeš, nesťažuješ sa na osud.

Ten ktorý stojí pri tebe je trochu iný.

A to je dobre, lebo jeho pohľad ti ukazuje

s úsmevom na tvári, že nie je všetko stratené.

Anjel sa pootočil k tebe, a celkom úprimne.

 

Prihováram sa ti básňou, lebo v mojich očiach

nevidíš, čo sa deje vo mne, keď si stratená.

Miluješ svoju sestru. Ona ti naznačila, čo sa deje.

Je mladšia, ešte sa vie tešiť svetu, hoci zažila viac než ty.

Rybička v prudkom pramienku vlasov.

Aj tvoja mama by sa chcela tešiť s tebou.

Privinúť si vnučku, nerobiť otroka.

Venuj jej svoj pohľad, hoci ťa vychovali dedko s babkou.

A modli sa, hoci neveríš, že to pomáha.

Modli sa za jej zdravie, nech je tu dlho s nami.

 

Vo svete zúri vzbura. Štáty sú zadlžené,

ale ty nie si pri tom. Teba sa ešte netýka,

že ľudia prichádzajú o živobytie. Tak sa nahni

cez bránku svojho domu. Pootvor okno,

nech si vyvetráš hlavu. Si, a nie si, dieťa šťasteny.

Nevieš si jednoducho sadnúť do lavice,

hľadieť na oltár a trochu vyššie, kde sa to deje.

Súzvuk je to slovo, ktoré som hľadal,

aby som ti ho podal do úst.

Mysli tak, že bude v tebe myslieť on.

 

Myslíš na to, že si kúpiš nové auto,

aby ti ušetrilo čas. Desíš sa šoférovania,

ale v tom si predsa doma. Ty to tu vedieš.

Veríš len tomu, čo ohmatáš svojimi boľavými prstami.

Vnímaš naplno ten film, si doň ponorená,

a tak zabúdaš na televízor, stále hľadáš

lepší a lepší program. O čo viac vie o tom ten,

ktorý ho navrhol a zostrojil.

Ukazujem ti len, čo je mimo toho všetkého.

Mal som ti prísť do cesty. Viem dobre, že mal.

 


7 názorů

Rajmund
05. 03. 2012
Dát tip
Upovídané mám rád

Sebastiana
03. 03. 2012
Dát tip
*

Whitesnake
01. 03. 2012
Dát tip
Mně to připadá jako promluva ukecaného psychiatra-mudrlanta vyděšenému klientovi-pacientovi: Jen ležte, jen na mém gauči jste v bezpečí před nástrahami okolního světa... To je takové divné.

avox
01. 03. 2012
Dát tip
nepřijde mi to upovídané, kdo dlouho mlčel a má co říci a najednou prostě musí... závěr je ovšem vynikající */

sveřep
01. 03. 2012
Dát tip
jo. upovídané mi to nepřipadá.

Zuzulinka
01. 03. 2012
Dát tip
tisíce takových žen mezi námi, stovky protějšků, jenž je váhají oslovit líbí se mi určitě závěr, poslední věta, jinak je to až příliš upovídané, nejspíše hodně osobní a konkrétní

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru