Interlude de affectus

Zahalený kúdolom dymu mám pocit,

že viem, že prednesené je prijaté.

Myslíš si: ten je ale prefíkaný, má

čo ja si nedovolím, čo je len mydlina.

Taktiež sa nafukujem.

Nad pohárikom slivovice mám pocit,

že tomu rozumiem. Myslím,

že visíš nad priepasťou ako mostík.

A predsa máš málo. Chceš sa tam preniesť.

Taktiež si nalievam.

V ohnisku mysle sústreďujem lúč.

Mám pocit, že sa neblysne viac.

Ty držíš uznanie nadprirodzene nízko.

Máš všetko, čo si si predsavzala.

Ja horím tiež.

A predsa nastala tma nad údolím.

Vidím tie hviezdy, ktoré aj ty. Mám pocit,

že to nezvládaš, že sa musíš ohliadnuť

po inom svetle. Ale to sa ešte načakáš.

Ja čakám tiež.

Mám pocit, že už tuším, čo sa mohlo stať.

A čo sa nemuselo. Čas všetko zahojí.

Využi to. Máš tú moc – nemoc. Na ceste domov

bol som ti možno užitočný. Uži si to.

Taktiež som chorý.