Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Utorok

Tak ja neviem. Čo to dnes bolo ? Človek sa teśí do prostredia, kde sa bude môcť konečne venovať osobnostnému rastu a dostane miesto toho pomije. Písali sme test. Polovica skupiny ťahala z rukáva papieriky s výsledkami, ďalšia časť sa nahlas rozprávala, aby dala najavo, že jej je výsledok ukradnutý, Chlapec čo sedel vedľa mňa bol naopak nervózny. Zrejme tak, že pred testom radšej ani neraňajkoval a v bruchu mu škvŕkalo takým pompéznym štýlom, že sa mojím smerom obracali štyri okolité rady. Prekvapivo to však nebolo nepríjemné len mne, ale aj samotnému previnilcovi. Červenal sa a kvôli nervom začal zapínať a vypínať vysúvacie pero v ľavej ruke (bol pravák, nepísal nim). Keď sa pri otázke v teste zastavil a následne mu napadla odpoveď, ktorou si bol istý, radostne dupol nohou pod lavicou. Až tak, že mi pokazil škrtanec odpovede v mojom výsledkovom archu. Potešilo ma to natoľko, že som sa po pripojení falutovacieho zážitku zrejme od chalana v poslednom rade postavil a odišiel z miestnosti dobrovoľne, bez toho, aby som test dokončil čo i len z polovice.

A toto má byť ten výkvet spoločnosti, budúci vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Aspoň ich rodičia na nich budú hrdí. Veď vyštudovať vysokú školu je podľa nich zárukou profesionálneho úspechu. Svojim spôsobom áno. Mnoho mojich známych po štúdiu našlo uplatnenie skutočne rýchlo. Jeden ako šofér rozvozu pizze, druhá kaderníčka, predavačka, alebo vo vysokoodbornej profesii finančného poradcu. No tak to dopadlo. Tešil som sa, že sa bez ostychu povenujem nasávaniu niečoho nového, zaujímavého. Miesto toho som do práce odchádzal maximálne znechutený a nasával som akurát tak cigaretový dym. Nepomohla mi ani moja obligátna osemhodinovka v kancelárii. Pracujem v marketingu, no jediné dobré je na tom hádam len to, že to pekne znie. O tom, čo presne robím vám porozprávam nabudúce. Z dneśka som si doniesol tak prázdny dojem, že by som ani nevedel čo napísať.

 A predsa .. Mal som problémy jarného pubertiaka. Hoci už v tom veku nie som, bolo to ešte trápnejšie ako vtedy. Keď príde jar, som, ako to,. hm, extrémne vzrušivý. K erekcii plne postačuje jednoduché močenie. Nič na tom v podstate nie je, nebyť toho, že k svojej kancelárii prechádzam okolo recepcie. Pracuje na nej mladá, usmievavá asistentka, ktorá však nemá do čoho pichnúť a tak si kráti čas skúmaním chôdze, ći postoja pánov a dám premávajúcich na a z toalety. No aký postoj si všimla pri mne ... Situácia sa opakovala hneď niekoľko krát. Keď mi to zaćínalo byť neopísateľne trápne, schválne som ju pohľadom pristihol. Z juhu vycestovala hnedými očami, len veľmi pomaly, na sever, a keď sa naše pohľady stretli, zapýrila sa a rýchlo sklonila hlavu do stola. Snažil som sa nás oboch trápnej situácie zbaviť a tak som pri ďalších opakovaniach malej ostával na záchode postávať nejakých päť minút po samotnom akte. To sa zas nepáčilo nadriadeným a kolegom, ktorí mi venovali plnú priehršť nepríjemných pohľadov.

No, čo z toho dneśka. Niektoré dni by boli krajšie, keby neboli. A práve proti tomu chcem bojovať. Tým prečo to tu píśem, ideou. Sľúbil som, že o nej dnes napíšem viac, no ako som písal - mám jarné stavy. Zapnem radšej nejakú zaujímavú ruskú internetovú stránku.