Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Štvrtok

Včera som moralizoval natoľko, že je mi zo samého seba zvláštne. Asi radšej prestanem čítať stránky tohto záznamu spätne. Až keď bude po všetkom,. Dnes som bol zase v práci. Neviem, asi som zvláštny. Pripadámm si, že je to tam nejaká reality šou. Šéf, ktorý nevie, čo sa vo firme deje a majiteľovi kllame, manažment... haaaah...padon, len mi prišlo obskurne použiť pri tých debiloch slovo manažment, má akurát tak na to, aby rezal šunku v hypermarkete. Ajkeď, je tam jedna výnimka, ktorej by som krivdil. Pani v strednom veku, ale s krásnymi krivkami, svetlými vlasmi a príťaźlivo a omladzujúco pôsobiacimi pehami na tvári. To je zaujímava osôbka. Možno je to klam, ale mám pocit, že ona jediná rozumie tomu, že je to celé len fraška. Aj preto je celá akási uzavretá, neviem, rád by som ju preskúmal.

Všetko je to ale jedno, zase som mal problém s chlípnou sekretárkou. Nasral som sa a rozhodol byť konečne chlapom. Keď som vychádzal zo záchoda, nesklonil som hlavu, ale zapínal si zips a počas toho na ňu žmurkol. Zatvárila sa znechutene a odvrátila zrak, odvtedy problém zmizol. S jednoduchými ľuďmi je to všetko krásne jednoduché. Vo vnútri túžia pod ťarchou okolitého sveta po niečom, čo navonok všemožne zapierajú.

Je to svojim zvláštnym spôsobom milé, avšak neplatí to pre všetkých. Kolegyňa z vedľajšieho oddelenia chodí do práce polonahá aj v januári, Správa sa koketne, čo nie je pre tento kraj ničim výnimočným, no čo je pri nej znamenité, veľa svojmu okoliu dáva. Áno, viete ako to myslím. Stačí jej málo, nejaký manažér, hoci bezvýznamný a s menśím platom ako radový zamestnanec, keď ju preijde chuť nejaký ten bežný človek, počul som naopak, že raz na ňu vyskočil aj samotný krokodýl, veľký majiteľ. Neviem, či to boli reči, každopádne je to jedno, viem, že je teraz sama a sľubujem, že na ňu skočím ja. Áno aj kvôli jarným náladam, ale najmä kvôli idey. Dal som si záväzok, záväzokl bojovať proti systému jeho najspodnejšou zbraňou, pudmi. Máte sa na čo tešiť.

Inak sa dnes nestalo nič vážne. V práci sme zaklamali ďalším ľuďom, pretočili svoje charaktery a za chleba predali svoje duše. Väčšina ľudí si to už ani neuvedomuje, a tak som mohol dáviacim štýlom sledovať ich rozmarné koketenie, hádky, či trápne žarty. Keď som prišiel domov, zbadal som cez malé okienko kúpeľne domácu, ako si v zdanlivom súkromí holí podpazušie. Bolo tio tak zvláštne nechutne a príťažlivé, neprichádza ta jar nejako zhurta ? Pred spanímm som si ešte čítal, pozrel dobrý film a ako zvyčajne vypil nejaký pohárik, tak, aby som pošteklil múzu. Veď som nič nefotil už snáď mesiac !