Denník profesionálneho smoliara, alebo ako vy-ebať so systémom

Nedeľa

Keď bolo diktované Sväté písmo, pod tým „A budete v siedmy deň svä tiť“ myslel pánboh zaiste niečo iné ako som predviedol ja. Ranné pokusy zaspať zlyhali. Celé dopoludnie som bojoval so svojou umelo vyvolanou energiou a stále bujnou erekciou. Veď sa ani nečudujem. Dievča, ktoré sa malo o moje problémy postarať bolo len nešikovnou školáčkou. Ľahla si na chrbát, zatvorila oči a čakala, že ju premením na princeznú. Tou som ju aj korunoval, no nebolo to nič, na čo budem spomínať, možno si to ani nezapamätám.

Aspoň ten pocit hrdosti stál za to. Keď ešte spala, videl som na stolíku, z jej peňaženky trčiaci školský preukaz. Stále som sa z chlapov, ktorí chodia s mladšími dievčatami smial. Jasný model. Malé ego, neúspech u žien s nárokmi, tak čo iné im ostáva. Mláďa ešte samo nevie čo so sebou, staršieho chlapa považuje za atraktívneho už len preto, že je starší a aj keď je to neschopák, kamarátky, ktoré bývajú rovnako ako ona u rodičov, ju budú považovať za niečo viac. Má staršieho chlapa, to vynahradí aj to, že nemá prachy. Áno je to tak, máme vlastne úžasne uľahčenú situáciu, sprostosť však produkuje ďalšiu sprostosť.

Ja, ako aspoň vo svojich očiach nadradený, som sa stále zaoberal skôr staršou vekovou kategóriou. Ženami so skúsenosťami (nielen v posteli), s ambíciami a reálnymi predstavami. Ťažko však povedať, či to v podvedomí nerobím len na základe rovnakého motívu ako vyššie spomínané baby. Možno ma to k vyšším čísliciam ťahá len z akéhosi pocitu prestíže. Tak, či onak, sem tam aj mňa pochytila hriešna predstava zneužiť neskúsenosť mladých dievčat. Stále som však narážal na zlú vlastnosť, ktorej sa neviem zbaviť celý život – prehnanú sebakritickosť. Nikto ma nedokáže uraziť, nikto ma nerozhodí, no keď mám ja, sám zo seba zlý pocit, je to horšie ako nočná mora. Utápam sa v myšlienkach, mám voči sebe odpor. Pri akte balenia sa tento jav znásobuje. Jednoducho dostanem stopku sám od seba, neprekročím hranicu.

Aj preto som na seba z časti hrdý. Že tu bola, že tu nechala školský preukaz a svoju sebaúctu. Chváliť sa tým nebudem, no teraz ma to teší. Najväčšie pozitívum a zároveň najväčšie negatívum dňa. Aké zvláštne. Ničto, už je polnoc, snáď opiáty opustia moje telo, vyspím sa a budem zajtra normálny.