rozhovor umierajúceho s mrtvým

V noci som mal zlé sny a po prebudení márne hľadám zbran´

na štyrikrát otvorím zásuvku nočného stolíka.

Voda vrie, ani nepremýšľam ako je to možné

a zalejem nou poslednú lyžičku kávy, čo budem robiť na budúce

neviem, šálku položím ako obyčajne na kraj stola, čím štvrtina

jej trupu visí nad priepasťou podlahy; padne na zem a horúca

voda sa všetkými jej imaginárnymi rukami rozlezie dookola,

kde v strede čierna škvrna upiera zrak do stropu. Padnem

aj ja a v túžbe napiť sa ako pes,

vidím biblické topánky

\"budeš aj zavýjať?\" - vraví On

\"a počuli by ma?\"

\"...........................\"

\"odchádzam\"

\"kam?\"

\"odchádzam\"

\"prečo?\"

\"neodpovedám?\"

\"...........................\"

\"to všetko vzniklo na záchode\"

\"ako?\"

\"svet sa roztiahol a pri spontánnom potrate

delohou ľudstvo uviazlo v labyrinte

kanalizačného strachu\"

\"odchádzaš?\"

\"už som prefiltroval dosť hnusu nato,

aby som si uvedomil ako len neznášam

nadradenosť pudu sebezáchovy\"

... a figúrka nudy sa usmieva, vie

že embryo, ktoré zasadila žije