Odkaz od víly

Zaspávam s nadšením, čo nakreslí na okná mi mráz,

príde nový deň, s ním nový obraz a čas.

Zubatá brúsi kosu i tak dosť ostrú,

ona to vedela, videla tú kostru.

Nerozveselil ju ani mráz či vianočný čas,

vedela, že Zubatá príde čoskoro, ukáže sa zas.

Viečka ťažké od únavy jej padali,

hviezdy na nebi sa čoraz viac jagali.

Mala prosbu, kto tušil, že poslednú_

Nechcela ešte, aby vošla dnu.

Je hranica, kde zlyhávajú ľudské sily,

kde sa telá menia na tancujúce víly.

Potom víly radia matke prírode,

čo kresliť na okná pri vode.