Chlapec a medveď

Bol raz chlapec, miloval skauting a aj skautom bol. Chodil každý rok na tábor a neustále sa snažil pomôcť prírode, deň či noc neubehla bez riadneho zasiahnutia do prírody chlapcom menom Kobe. Jedného krásneho táborového dňa sa chlapec po veľkej skautskej hre vybral do lesa ku potoku, umyť si nohy.
Po ceste v diaľke počul akýsi zvuk, snažil sa si to bevšímať. Šiel ďalej a ďalej. Les sa mu zdal stále škaredší a špinavejší. Zvuk stále silnel. Chlapec začal mať strah a tak zrýchlil krok. Už si nič nevšímal, chcel byť pri potoku.
Krok stále zrychloval, srdce mu neustále bilo, ťažko sa mu dýchalo a v tom niekto za ním prešiel. Rýchlo zastal a otočil sa.
V blate bol otlačok medvedej laby. Chlapec už nevydržal nátlak.
Rozbehol sa do tábora. Bolo mu už všetko jedno, len nech je tam. Prestal kráčať a rozbehol sa.
Tlaku bolo príliš veľa, rozbehol sa do podsady. Zaviazal otvor na podsade a v tom sa začala otriasať zem. Chlapec nehybne stál a pozeral sa na nohy. Po niekoľkých minútach sa však premenilo otriasanie na obrovský buchot, chlapec si uvedomil že je v ohrození života a snažil sa dostať von z podsady.
Zemetrasenie chlapcom hádzalo sem tam a chlapcovi sa nedalo ani vykuknúť von.
Chlapec nevedel čo má robiť. Toto zemetrasenie trvalo asi polhodiny. Potom buchot ustal. Chlapec vyliezol von, no nebolo ta nič.
Iba čistý les. Chlapec zistil že aj jeho podsada zmyzla. Tak teda vykročil aby zistil kde to vlastne je. Vydel stádo srniek sa preháňať po lese. Rodinku ježkov, cítil vôňu stromov, vydel huby a kvety. Nepoškodenú prírodu plnú krásy.
Zrazu začul znova ten divný zvuk, rozbehol sa po lese. Bežal, ani sa nestíhol obzrieť. Zrazu zakopol, spadol na zem, potočil sa a videl medveďa. Medveď po ňom ale neskočil a neroztrhal ho, podišiel ku chlapcovi a prihovoril samu.
,,Ahoj." Chlapec sa pozrel na medveďa, strach sa skľudnil a chlapec bol pokojný, odpovedal teda medveďovi:
,,Ahoj, volám sa Kobe, neviem kde som to, ani ako som sa sem dostal.
Meďveď odpovedal chlapcovi: ,,Si v lese na Budiši, premiestnil si sa v čase. Takto by to vyzeralo keby si pomáhal prírode."
,,Ale ja jej pomáham každý deň!" ,,Viem že sa o niečo také snažíš Kobe," Povedal medveď. ,,Ale vôbec jej nepomáhaš, robíš iba blbosti ktorými ju ničíš!" ,,Prečo som tu práve ja, prečo nie niekto iný?" Medveď odpovedal chlapcovi jasnou odpoveďou: ,,Aby si to naučil ostatných!"
Potom sa medveď chlapcovi začal strácať a v hlave mu znel stále silnejší zvuk - ,,Budíček". Chlapec zistil že je ráno a že to všetko bol iba sen. Ale vedel, že ten sen nebol náhodný a ku niečomu smeroval.
Od toho rána sa Kobe čisto zmenil, prírodu miluje, a ona jeho tiež. Pomáha jej, čistí ju a príroda sa stále viac a viac podobá jeho snu. Chlapcovi ale dodnes v hlave znejú medveďove slová...

,,Aby si to naučil ostatných."

Michal