Na starom drevenom móle

V septembrovom daždi, premočný až na kosť stál tam, na tom obyčajnom drevenom móle, jeho oči zaborené do burácajúcich vĺn,len stál a čakal.Čakal na ňu. Počul ako jej bosé nohy kráčajú po drevených doskách móla, starých ako samo more, otočil sa a jeho hlboké dychtivé oči spočinuli na jej premočených bielych šatách, ktoré dokonale ladili k jej snehobielej pokožke a havraním vlasom,šaty spod,ktorých bolo vidno tvarované prsia,ktoré obopínali jej ladné krivky a nenechali ho nadýchnuť sa. Pohybmi ako šelma pripravená vziať, si čo jej patrí podišla k nemu tak blízko, že mohli počuť divý tlkot svojich sŕdc. Perami pomaly prechádzal po jej krku , prstami jemne vyzliekal biele šaty, prešiel medzi dve krásne prsia až dolu, dolu ...A tam na obyčajnom drevenom móle,kde more bolo jediným svedkom túžby dvoch tiel, a septembrový dážd sa zmenil na spaľujúce slnko, tam sa celý ponoril do nej, zobral si ju, tak nežne a zároveň tak vášnivo.