Stretnutie pod brezami

Z minicyklu Farby nočnej oblohy (júl 2012)

mala vysokú štíhlu postavu

úsmev ktorý jej z tváre

ešte nikdy nezmizol

oči hlboké

až človek zabúdal

automaticky dýchať

biele ramená

osvetlené mesačným odrazom

spiaceho slnka

v šatách

čo zahanbili tmu

 

nestretli sme sa prvýkrát

a určite nie posledný

slová sa mi utopili

niekde v pľúcach

a ticho stíchlo

v zakvílení bránky

 

bol tam ešte niekto

tretí pár očí

reflektoval za nechty zachádzajúci

pôvab dnešnej noci

odrazu zhasol

ostali sme sami

a ja som vedel

že si dnes po mňa

neprišla

---