Deň, v ktorom nesvietili ani semafory.

Lyrický subjekt v tejto básni chytil farbu nahnitého pomaranča.

(hymnická)

L vie ako to v živote chodí.

Kupuje si výlučne vrecká s rukami zdarma

vrecúška čaju, ktoré nechá na noc

vyplakať v rume

stovky očí, pred ktorými chce ujsť.

ale aspoň vie, že nemožno

beztrestne vyzliecť z duše.

 

10.12., 01:35

(dialogizovaná)

(prečo deti ako prvé slovo

vždy povedia mama ?

Neviem, moje prvé bolo auto.

Odmalička si mal radšej

neživé predmety.

Nie. Proste som chcel auto.)

 

(autogénna)

vieš, ľudia sú ako listy 

postupom času opadajú,

zostarnú sa, vyschnú.

iba v PS sa zdá

že sme (s)  niekým boli.

 

 

---