v koži môjho psa

môj pes šteká, môj pes stále zavýja

môj pes všetkých nenávidí, šteká všeobecne

predsa len máme niečo spoločné; prebudil som sa v jeho koži

nebolo to nič postupné - proces

to niečo ignorovalo analogiu premeny

jednoducho som v koži môjho psa

tak to už nejak bude

pravdepodobne sa spontáne otvorila existencionálna diera

do jeho tela - malého tela bezhraničnej naštvanosti - pri posteli,

v ktorej som spal a moje spiace bytie sa do nej prevalilo

alebo abstrakcia len?

moja posteľ je úzka

prvotný impulz - aspon´ tak si myslel ON - smeroval

k prenosu myšlienok

ovplyvnujem ja psa alebo on mna?

mám mlčať, len tichý pozorovateľ deja?

pomyslel som - \"chod´!\"

a pocit ako v lunárnom mobile ma nadnášal pár psích krokov,

teda dva páry

*** pád ***

mám ešte problémy s koordináciou, byt je malý

Kuchyn´a?

ako frankensteinove krivule javili sa mi všetky tie zaváraninové poháre

na kredenci, bola tam nepreniknuteľná hmla

niekto pri stole fajčil - bol som to JA ! -

ja človek som pozoroval mna psa

začal som po sebe kričať, kopol som do seba

to predsa nie som ja, kašlem na seba, ten nikotýn mi vadí, idem preč

so sebou samým som sklamaný.

čo sestra? tá ma predsa musí mať rada

a v podstate treba mi ísť von, moje obličky zvonia na poplach

som vonku - močím

zapáčila sa mi jedna fena, skočil som na nu

nechápavo sa obrátila, aj psa to prekvapilo, ved´

aj ja som fena, vravím - \"haf\" , to ako sorry

močím,

všetci ľudia v oknách

všetci na okenných rámoch stoja

a hladia mojim smerom

som pod drobnohľadom svedomí

cudzinci ako ich cítim

ako som cítil vždy

akoby vetrili môj súd

fabriky času vo mne zadymili

prevzdušnili mi mozog

architekti zraku postavili

nové oči

otvoril som ich v lese

ohen´ ohýbal chrbticu a vysúšal včerajšie drevo, ešte mokré

za jeho torzom ležali mne podobný, bolo nás viac

bol som sjetý sám sebou?

tečie mi z úst pena, som besný

v tráve hľadám další ´kryštál

musím predsa vedieť ako to skončí ...