Strácanie spomienok, nachádzanie ďalších...

Strácaš ďalšie spomienky a cítiš sa sama,

hľadáš dôvody na to, aby si pokračovala,

tvárila sa mocne, úsmev na perách mala,

že je všetko v poriadku, pred každým hrala.

Nevieš ako ďalej, strácaš poslednú nádej,

v miestnosti malej, kam slnko nezájde,

kde tma ťa ničí, ty nahlas kričíš,

spôsobom ktorý, so zúfalstvom hraničí.

Odpoveď hľadáš, nechceš byť sama,

veď si predsa dáma, čo hľadá pána,

možno sa mýlim a nečakáš na mňa,

avšak bez lásky, je duša prázdna,

Si slečna krásna, svojsky trochu zvláštna,

milá, úžasná, už pár dní máš ma,

v správaní rázna, v názoroch odvážna,

budem tvoje knieža, buď moja kňažná.

Možno mám pravdu a možno sa mýlim,

nechcem byť frajer, chcem byť trdlom milým,

tým pánom úprimným, čo uprednostňuje činy,

len nerád priznávam, že som láskou vinný.

Niekedy chlap sa skôr vyjadrí, aj to sa stáva,

niekto nazve to slabosťou, pre mňa je to odvaha.

či koniec či začiatok, je len na tebe drahá,

moje city už tušíš, snáď to tebou zamáva...