Reason - 29. Kapitola

29. kapitola

Myseľ ožila, telo ostalo bledé a nevľúdne. Presunul sa do kaviarne, v ktorej sa s Komratovom stretol naposledy. Mladý podnikateľ ho už čakal. Vo vizáži si boli s Félixom rovní. V zožltnutých prstoch žmolil cigaru a vyzeral, že niekoľko nocí nespal. Keď sa spoločne posadili, pri vzájomnom pohľade spustili smiech. Bolo až groteskné ako sa stretli za podobných okolností, v podobnej kondícii a s podobnými myšlienkami. Félix to ešte nevedel, no Komratov čelil obvineniu z daňových podvodov, posledné dni navyše trávil vyšetrovaním podnetov, ktoré k okolnostiam prípadov svojich rodičov a nebohej snúbenice z rôznych zdrojov dostal.

„Po tom, čo som sa v posledných dňoch dozvedel by som vám pred týždňom asi vylepil,“ prehovoril cez smutný smiech Komratov. „Teraz však vidím, že ste veľa vecí pochopil. Choice Inc už zrejme nie je vašim životným snom. Viete, kto vyšetroval moju ex ?“

 

Félix z časti zarazený z toho, že o zvláštnych okolnostiach vie aj niekto iný než on, pocítil zvláštny zvrat vo svojom presvedčení. Bol rád, že našiel niekoho, pred kým konečne nebude vyzerať ako blázon. Potvrdil si, že na jeho podozreniach niečo bude a cítil, že je jeho pátranie morálne správne. „Z úplne nelogických dôvodov rovnakí odborníci ako v prípade Wagnerová,“ prikyvoval hlavou.

 

Obaja, vedomí si toho, že už pred sebou nemusia nič skrývať pokračovali v overovaní vzájomných informácií. Viac sa dozvedel Félix. „To vám nikdy nenapadlo skúsiť osobne preveriť minulosť sudcov, ktorí vo vašich prípadoch rozhodujú ? Nepripadalo vám zvláštne, že v prípadoch osôb, vzdialených od seba tisíc kilometrov vystupujú identické postavy ?,“ namieril Komratov vlnu kritiky na zlomeného idealistu.

 

Jeho slová zazneli hlasno, Félix sa cítil ako totálny hlupák. Po rokoch samoľúbej pýchy nad tým, čo všetko dokázal si odrazu uvedomil, že žil v značnej ilúzii a projekt vonkoncom nemal pod palcom ako si nahováral. „Neviem čo k tomu povedať. Obhajovať sa nebudem. Ako zrejme vidíte, sám neviem čo si počať. Verte mi, že ak som zlyhal, vezmem za to na seba patričnú zodpovednosť. Z celého toho mi je teraz naozaj zle a..,“ pokračoval v sypaní popola na hlavu dokiaľ ho Komratov nezastavil.

„Najviac ma na tom serie to, že stále neviem, pre koho to celé malo hrať. Teda viem, kto si vykonanie zákroku mohol želať, ale aby som vyvodil patričné dôsledky, potrebujem konkrétne meno toho, kto to vymyslel a zariadil,“ hromžil a nalieval si brandy do pohára Komratov.

Preceňoval Félixove vedomosti, a keď z jeho mimiky vyčítal, že v téme rozhovoru tápa, upresnil, “Môj bratranec Filip. Riadi podstatnú časť otcovho impéria. Katrin, moja bývalá, mala dedičský nárok na gro spoločností jej rodičov. To mu nebolo po chuti. Katrin sa do podnikania rodičov zapájala až príliš a stále sa zasadzovala o kroky, ktoré by Filipa vytlačili z regiónu. Rodičia mojej bývalej mali podlomené zdravie, dnes už nie sú medzi nami. Ak by prevzala riadenie plne do svojich rúk, zrejme by mu stihla zasadiť veľa úderov, z ktorých by sa nemusel spamätať. Tá hlupaňa, stále som jej hovoril, nech o plánoch nerozpráva tak otvorene, varoval som ju,“ krútil nazlostene hlavou.

„Rozumiem tomu správne ? Z manipulácií podozrievate bratranca ? Myslíte, že bola slečna Kovacs zdravá ?,“ pýtal sa hlúpo Félix.

„Zaprisahal som sa, že o jej zdravotnom stave nebudem rozmýšľať. Od kedy sa z toho dostala prvý krát, radšej sme to neriešili. Nikam to neviedlo. Zdravá, či chorá. Asi by stihla spraviť čo plánovala. Nebola z tenkého cesta.. Položím Vám otázku. Hádajte, kto založil finančnú skupinu Molinvest, ktorá robila akvizície v segmente rovnakom ako Filip a riadne mu tlačila zisky nadol ?,“ pozrel na Félixa s úškrnom.

Ten, po chvíli nefundovane pôsobiaceho zamyslenia pochopil. „Wagnerová. To snáď nie. Ale veď ako mohol zasiahnuť do toho, že sa rozhodla sama požiadať o zákrok ? Nie je to pritiahnuté za vlasy ? Okrem toho finančné skupiny nestoja na jednej osobe. Ako mohlo jej bytie ovplyvniť investičné záujmy?“

 

„Je to jednoduché. Syn Wagnerovej je čistý idiot,“ zasmial sa mladý podnikateľ, “Keby ste bol v našom biznise, určite by ste o jeho schopnostiach počul. Investuje do samých hlúposti, je to tragédia. Bez matky začal kupovať firmy v Južnej Amerike a položil firmu za necelý rok takmer na kolená. Totálny hlupák, Filip má teraz voľné pole. Samozrejme neviem či bola zdravá, alebo chorá. Ale verte mi, v našich kruhoch je možné všetko. Presvedčiť človeka, aby skočil z okna je najmenej. To by však vyvolalo podozrenie. Zákrok vášho projektu je omnoho sofistikovanejšia forma.„

Félix nevedel, či je len po dňoch bujarého života tak zoslabnutý, alebo je mladý Komratov naozaj tak presvedčivý, ale veril mu. Pokúšal sa v hlave nájsť fakt, ktorý by bláznivé teórie dokázal poprieť, no nenašiel ho.

Veď Komratov hral najvyššiu ligu. Muselo tam byť dovolené čokoľvek. Spolu sa ďalej v rozhovore snažili dopátrať k nejakým podozrivým okolnostiam vyšetrovaní prípadov. Félix si však nevedel na nič výnimočné spomenúť. Obe ženy boli pevne rozhodnuté zákrok podstúpiť. Pôsobili rovnako ako väčšina klientov. Málokto z tých, ktorí spravia tak vážne rozhodnutie ako je eutanázia cúvnu. Ničím zvláštnym nebol ani odpor časti príbuzných oboch klientiek. S niečim ako legálna samovražda sa človek, ktorý nikdy nezažil muky nedokáže stotožniť. Odpor mladého Komratova, alebo žaloba detí starej Wagnerovej na projekt boli až fádne obvyklými reakciami.

 

Pri hľadaní ďalších stôp si konečne spomenul na fotografie, ktoré so sebou priniesol. Vytiahol ich z vnútorného vrecka kabátu a ukázal svojmu pátraciemu partnerovi. Ten ostal prekvapený, osobu totiž poznal. „Veď je to otcov mladší brat Peter, Filipov otec. Nevedel som, že sa poznal aj s Wagnerovou. Myslíte, že ?,“ pozeral na Félixa, ako keby od neho očakával potvrdenie jeho podozrenia.

Ten však mlčal. Nepredpokladal také jednoduché prepojenie. Informácie, ktoré mu pred chvíľou Komratov doplnil do seba odrazu zapadali až podozrivo jednoducho. Obaja si to uvedomovali, no ani jeden nevedel, čo ďalej. „Neuveriteľné. Žeby v tom bol aj on ? Možno preto sa otec správa tak zvláštne. Peter bol stále obľúbený. Od podnikania si držal odstup, ale Filip ho doň začal zaťahovať. Disponoval nesporným čarom osobnosti. Stále mu hovorili, že je jeho ignorovanie biznisu pre rodinu veľkou škodou. Bohvie možno ho presvedčili. Nevidel som ho možno aj desať rokov,“ vyslovil podozrenia nahlas.

Félix bol síce ticho, ale evidentne zapálený. Hoci nešlo o žiadne pozitívne zistenia, konečne sa na tomto stretnutí dozvedel o konkrétnych stopách. Svojim spôsobom to aj napriek osobnej angažovanosti potešilo aj mladého Komratova. Prostredie, v ktorom sa obaja pohybovali bolo prehnité, falošné a bez jasných zákonitostí. Obaja sa v ňom vo veľmi podobných časoch sklamali. Odhalili, že boli len hračkami v rukách niekoho, kto je v systémovej hierarchii vyššie.

„Aspoň som si potvrdil svoje predpoklady. Teraz je už zrejmé, že v tom bude mať prsty Filip. Ďakujem vám za spoluprácu. Som rád, že ste pochopili ako sa veci majú. Aj keď ma mrzí, že to pre vás nie je ľahké. Chápem, že asi strácate ideály. Videl som, že ste bol pre projekt zanietený. Verte mi, viem ako sa cítite,“ spustil Komratov v kamarátskom tóne.

Félixa však jeho slová nerozcítili, skôr naopak pobúrili. Ako mohol poznať jeho pocity. Stráviť celý život ako naivný idealista. Toľko márnej práce, zabitého času. Ale, čo je hlavné, krv na rukách. Čo ak sa stal prostredníkom vražedných plánov. Veď je to rovnaké ako u nájomná vražda. Ešte horšie. Nájomný vrah za to aspoň dostane slušný balík a môže si vybrať koho zo sveta vyprevadí. Wagnerová a Kovacs patrili skôr k ľuďom, ktorých prehnitý svet potreboval.

Previnilec, ktorý pobúrenie vyvolal vycítil, že zasiahol Félixovu citlivú tému. Pustil sa tak do vysvetľovania nad rámec toho, čo bolo potrebné. „Filip na mňa našil nejaké veci. Keď ste mi volal, bol som s právnikmi. Nevyzerá to dobre. Bohvie ako to bude ďalej. Možno sa na slobode vidíme naposledy. Preto by sme to mali vyriešiť pokiaľ sa dá, nemyslíte ?,“ dodal na záver a obaja sa zhodli.

Félix však netušil čo ďalej. Uvedomil si, že zatiaľ čo on je vo svojej situácii takmer bezmocný a môže sa akurát hrať na tajného vyšetrovateľa, Komratov má možností viac. Až nepríjemne. V dobe a prostredí, v ktorom žili sa na slová nehľadelo, často museli prehovoriť činy. Tých, ktoré by mohol vykonať mladý podnikateľ sa trocha obával. .

„Čo chcete podniknúť?,“ pýtal sa ešte pred odchodom.

„Nechajte to na mňa. Keď niečo zistím, dám vedieť. Nebojte sa, nezatiahnem vás do ničoho nebezpečného,“ upokojil ho trocha diplomaticky unavený, ale odhodlaný Komratov.

Po odchode sa obaja pustili do osobitných spôsobov riešenia problémov. Félix študoval materiály, Komratov nasadil všetkých svojich ľudí na Petra, svojho strýka. Mali kopec iných povinností, no už sa odmietali zapájať do režimu, ktorý z nich spravil bláznov. Všetko šlo stranou, existovalo len vyšetrovanie. Ako keby odmietali prijať realitu. Nepociťovali hlad ani smäd, existovali iba rozhorčenie a túžba po satisfakcii.

Zatiaľ čo sa rodine Komratovcov v nasledujúcich hodinách rozsypali vzťahy, vznikla kríza dôvery a spustila sa veľká kampaň podozrievania, v ktorej proti sebe každý z členov najal vyzvedačské zložky, Félix sedel v tmavej pracovni a zarazene krútil hlavou. Zo súdov mu neprišli vyjadrenia, ale podozrivá situácia sa vystupňovala. Prípad Burutz, opäť rovnaké motívy. Identické osoby ako v predošlých prípadoch, ktoré ho tak trápia. Opäť človek bez akéhokoľvek súvisu s nebohými ženami, vzdialený geograficky, genderovo, vzdelanostne, biznisom. A mená všetkých zúćastnených lekárov rovnaké. Toto už nemohla byť náhoda.

Pred tým, než poslal súdom ďalšie podnety k vyjadreniam vzal do ruky telefón a vytočil Komratove číslo. „Máme to, musel to byť Peter. Stará Wagnerová s ním posledné mesiace žila. A.. Katrin s ním chodievala do poradne..,“ skočil mu pred tým ako vôbec oznámil najnovší objav Komratov do reči.

---