Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Nie ja v prítomnosti

31. 01. 2002
1
0
1191
Autor
boto

...

Zaskočení svojim tieňom,
stojíme pred sebou
a nežne sa dotýkame
starých rán,
na ktoré nám ostali
len úžasné spomienky.
Naše pohyby v prítomnosti
sú vedené bolesťami,
ktoré nevidíme,
necítime
a vlastne ani nič iné.
A nad to všetko si kladieme
zaslnené prefarebné plány,
ku ktorým sa radšej nikdy nedostaneme.
Kde vlastne žijeme?
A kedy?


SarahAdamas
20. 04. 2005
Dát tip
myslím, že tá báseň je HLAVNE o tvojom poňatí :)

boto
02. 02. 2002
Dát tip
ďakujem pen..aj som sa pokúšal to zmeniť..ale..sedí mi to takto..:) ..ja by som tiež nechcel mať len plány, a nechcel by som byť determinovaný iba minulými bolestami, a nechcel by som nič necitiť iba úžasnosť a tiež by som nechcel mať len úžasné spomienky, ktoré prekryjú staré rany...preto som sa z toho vyčlenil hneď na začiatku: nie ja! :)) som rád, že aj ty sa vyčleňuješ :)..ozaj vieš niečo bližšie o scientológii?..

boto
02. 02. 2002
Dát tip
ani moja :)...ja len ze to je trosku o ich ponati..

Beata
31. 01. 2002
Dát tip
otázky otázky pěkně laděné

Naso
31. 01. 2002
Dát tip
Tentokrát trošku z filozoficko-existenčného súdka... Boto please, bacha na hrúbky (zaskočení) - citlivo narúšajú výsledný efekt z čítania básne.

boto
31. 01. 2002
Dát tip
uf ...vďaka za upozornenie...tiež sa mi to nepáči...dám si pozor

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru