Leto nepríde

Do vetra zvoní dym,

v tvojich očiach 

diaľka 

do ktorej nás

tak dávno odtiahlo.

Tá hĺbka 

nás lákala,

sme kričali,

DO NOCI

a zvonili naše jazyky.

Na cintoríne snov

je samota to najmenšie zlo-

ale bolí,

kurevsky bolí

- na čom sme sa smiali -

KEDYSI

Dávno bolo leto

a láska bola

zavesená na šnúrach s našim prádlom

A SMIALI SME SA

pri knihách a filmoch

kým sme boli 

malé deti

TERAZ 

Všetko čo cítim

je len 

...

( Ani neviem čo ti poviem keď ráno otvoríš 

a nájdeš ma tu ...možno len dobré ráno

a pôjdeš spať )

 

Kým príde leto

zabijem sa,

pretože si ako ja,

už nezvoníš vo vetre 

AKO KEDYSI.

 

 

---