Pacient

Nebránťe nám, čo sme plný rán
obrátiť sa k vám zúfalou prosbou...
"Neberte mi prosím moje ja!"
Som zranený pútnik na ceste od raja...

 

Jedna myšlienka, a čo s ňou?

Zápasí s dušou zjazvenou

V rozkoši z návratov k pekným časom

sa nechám oklamať vnútorným hlasom

ktorý našepkáva zlomené pravdy

že je dobré vymeniť úsmev za vzdych

utopiť dušu v krčahu vína

na boľavé pády zaspomínať

nechať sa osudom k zemi ohnúť

svoje svetlo nechať zhasnúť

vychutnať si zradu priateľa

a vedieť, že nestojím za veľa

 

Smäd po návratoch ma vysúša

hasí ho vôňa cudzieho vankúša

Zmením sa na položku v zozname

My blázni sa navzájom poznáme

v Zoo pre divné duše tohto sveta

a v zavretých ústach krátka veta

„Kto určuje, čo je vlastne normálne?“

keď sa nevedia dohodnúť, čo je morálne

 

 

 

Raz vyskočím z výkladu svojho JA

tak sa mi nové jazvy otvoria

vtedy sa z náhod stávajú zvyky

a nové psychické tiky

zabíjajú vo mne pravého človeka

 

Chémia chaosu roztočí kolotoč

a mozog rozvŕta zákerný červotoč

zmien nálad a teórie duchoprázdna

keď v každej pochybnosti náznak

smrtiaceho kŕča mojej osobnosti

do úlohy kata zhostí

lentilku normálnosti tohto systému

v nemocničnej úlohe na tému:

„Možno sa raz stanem jedným z vás“

čo nepoznajú mnohé z krás

iných pohľadov na realitu

keď sami túžili nerozkvitnúť

do nového rozmeru vnímania

v ktorom sa zákony snívania

premietajú do reálneho sveta

a takto ma učia

bez krídel

lietať...

 

 

---