Ďaleko

Ďaleko, na cestách tých,
kam siaha samotné vedomie
nevyčítané zo žiadnych kníh
stretol som večné svedomie.

Tam ďaleko, kde sny sú živé
to zodraté telo zahodené
vyrozprávalo zemi príbeh,
aké je znovu-narodenie.

A sny? Ako sú živé v nás?
Postupné samozvliekanie?!
Vedomie za nekonečný čas
králičiou norou prepadne.

Tá tvrdá palica podopiera,
ak sa nehodláš nechať zlomiť.
Viera cez bolesť bije zviera,
keď palicou chcú byť práve oni.

Ďaleko, kde čas nemá čas...
Strata podstaty bytosti,
ktorú chápe každý z nás,
ju s večnosťou premostí.