moje dokumenty

I.

 

otváram tento dokument

ako vrátka na starej šope

dedina mohla byť dávno vyľudnená

 

nebyť dotyku mladej kože

v úžine tvojho oka som sa zbadal

nádherné trasovisko

 

z ošiaľu písma stúpa dym

veď je tu napísané že som bol

nie synom ani dcérou ale

 

ktovieaké bytosti ti krútia kosti

kolesom dejín

možnosťou usporiadania dní

 

kým si ťa uložím

zistím že dávno nie si

hladinou mozgového kmeňa rozčerená

 

ako ja

 

 

II.

 

načítal som si ťa

to oblé miesto medzi hranami

jemnučké ako sito

 

viac by mohol povedať ten

ktorý zamestnáva svoje oči

uhrančivým pohľadom

 

mala si ho na sukienke

priliehavo ako tričko

pod ktorým si

 

taká naliehavá

ako výpoveď starca

o knihe v ktorej bol mladý

 

listuješ v aprílovej trnke

premenlivo ako on

svoj vlastný kvet

 

vylúpnutý z očka

 

 

III.

 

prvotná príčina ťa mrzí

zapisuješ do diára noci

v ktorých si mojou

 

a je to vlastne skicár

ktorý ťa ilustruje

naklonenú von

 

prehliadaš moje stránky

blog môjho bytia

v tom prenádhernom balaste

 

kto ti ho poskytuje?

kto ti dal nevysloviť súhlas?

je to len spam?

 

vravíš

toto je dielo

možno som rozpoznala diabla

 

ja viem viac

 

 

IV.

 

čítam že nezáleží na mojej vôli

prepadnutí sa od hanby

na Slnku ktoré práve zapadá

 

ak ťa to zabolelo budeš tá

ktorá sa neskôr pousmeje

a povie

 

nikdy som nebola mladá

nikdy mi Mesiac nesľuboval viac

ako je trápenie

 

klaniate sa zlatému teľaťu

kým moje písmo

smie iba do kurzívy

 

už viem že môžem umrieť

a vôbec nepochopiť

na konci dokumentu

 

o čom to je

 

 

V.

 

bolo mi milšie pozornejšie

pozerať za okraj

mimovoľným privretím oka

 

skôr som sa zbadal

kým ešte nebolo tohto dňa

nebolo iných

 

jazero Eva sa nadýchlo

zostalo viac času na priemet

doslova prijateľný

 

beztak je detstvo rozšírené

o poznatok neba

medzi prítomnými mrakmi

 

učupené medzi snami

priateľstvo ako samota

napĺňa dni

 

takže ma neprezraď!

 

 

VI.

 

videné omína

priamo sa premieta na sieť

viac ti to napovie

 

lebo len bolesť tvojimi slovami:

čakala som ťa

utiekala som sa k tebe

 

a teba nebolo

mi viacej napovie o čom

premýšľam keď som umrel

 

lebo nebolo prítomnosti

ktorá by sa ti zjavovala

ako stopár na krajnici cesty

 

tak ako vždy

v usmoklenom dni

povieš svojmu dobrodincovi:

 

za tebou

 

 

VII.

 

spomínam  si na ten deň

vravíš mi prišpendlená k hrudi

nadobudnutá

 

vieš

dolina to zváži

tam kde sme stanovali

 

oblý je dojem slasti

opakuješ sa:

ešte ešte ešte ešte ešte

 

tak som ťa prijal

že ani zobrazenie nie je moje

o to tichšie

 

ti vyvraciam korene

keď už si padla a reťaz píly

pretrhla sen

 

udychčaná stúpaš na vrchol

 

 

VIII.

 

tak som ťa zaznamenal

v akomsi denníku

vyjde aj táto báseň

 

aby som prešiel strmo cez cestu

neohliadajúc sa napravo naľavo

a neskončil

 

na zelenej lúke

žiarivo osvetlenej hlasom

ktorý ťa pripomenie:

 

vráť sa mi vráť

na túto stranu ktorá vie

že je nám nadelené dvomi

 

krízou však nemusíme trpieť

ona sa vykotúľa s nami

ako smie Sizyfovi

 

hore i dole

---