2.

Vrah Johna Lenona mal obľúbenú knihu od J. D. Salingera, Kto chytá v žite...

To, že bola aj moja obľúbená... Tak v mojich 16 rokoch... Na prvé rande to asi nebola dobrá informácia...

Chcel som síce zaujať, ale kedˇ si ma slečna celý večer pozorne obzerala a stále narážala na to, či mám spoločné aj niečo s inými vrahmi a vyšinutými , prestalo ma to baviť... Zaplatil som za oboch, vstal od stola a povedal, že idem domov... 

 

  Moje poviedky sa začali publikovať a to bol asi ten dôvod, prečo som dotyčnú zaujal, kedˇ na jednej vernisáži začula moje meno... 

 

  Moja prvá vernisáž..Teda, nie moja ,ale tá na ktorú som bol po rokoch pozvaný... Na stenách viseli postmoderné obrazy. O čo ide som klasicky pochopil po tom, čo som si prečítal názov obrazu na drobnom papieriku. Názov. Autor. Rok. Technika.

 

  B.B. Boh v spolupráci s rodičmi. 1984. Duša v tele. 

 

Pil som biele víno. Nechutilo mi. Ale nechcel som sa opiť, tak som občas usrkol z pohára. Rozhliadal som sa po miestnosti. Samé neznáme tváre. Prechádzal som sa po jednotlivých častiach vernisáže- výstavy. V sekcii S O C H A jeden vysoký chlap skoro neudržal kedˇ sa mi podarilo stúpiť na jeho inštaláciu.

 

 ,, Neinteligentné hovädo! vyskočil do mňa. ,, Teší ma, B.B." a chcel som odísť. Jemu asi naše vzájomné predstavenie bolo málo. Robustnou rukou ukázal na podlahu, sklonil sa a prstom ukázal na jednu z drevených líšt.,, Idiot. Nevidíš umenie ani kedˇ ho máš rovno pod nosom?!" reval po mne.

 Chlap asi nevedel, že nemám rád ľudí, ktorý sa predomnou ohnú... Stratil tým u mňa nadobro akúkoľvek šancu viesť so mnou rovnocenný rozhovor. Letmo som sa pozrel smerom, ktorý ukazoval. ,, Aha." povedal som ledabolo a znova som sa chystal odísť. ,, On sa ani nepríde pozrieť! Ja sám ho chcem voviesť do podstaty svojho diela a on...

 ,,Idem si dať ešte jeden." oznámil som umelcovi zdvihnúc pohár a dopil som na dúšok zbytok vína v pohári. 

Chlap zúril. ,,Zadržte ho! Zadržte to... to.. to... !kričal stále viac. Upútali sme asi všetkých. Hlava na hlave sa tlačila a sledovala, čo sa deje a čo sa ešte len bude diať. ,,Cˇo sa deje? O čo ide?" pýtali sa tí, čo prišli medzi poslednými. ,, Výmena názorov." vraveli jedni. ,, Urážka vysokého umenia!"piskľavým hlasom vyprskla blondínečka kt. pristúpila k červenému rozhnevanému umelcovi a položila mu anorektickú rúčku okolo silných ramien. ,, Performens! Performens!" začali pokrikovať najmladší z radov umelcov. 

  To zrejme zmiatlo aj pomaly blednúceho umelca. Pomaly vstal a začal sa usmievať. Najprv akoby nesmelo a potom na široko, široko, široko..dˇaleko. ,,Dˇakujem,dˇakujem." začal sa ukláňať na všetky strany. Dav bol zmätený. Po chvíli začali prvý odvážlivci tlieskať a ostatný sa pripojili. Všetci sa zrazu usmievali a pomedzi dav sa pretlačil najprv jeden, druhý , tretí...celá novinárska banda. Fotoaparáty cvakali, umelec odpovedal na otázky, blondˇatá anorektička ho ovíňala okolo  ramien ako liana... a ja som si nepozorovane mohol zájsť pre druhý pohár vína. 

 

  Potom už nastalo len bezvýznamné zoznamovanie mňa so známymi môjho nakladateľa, ktorý začal publikovať moje poviedky a  kde asi moje meno začula jedna slečna...