3.

,,Znovu píšem." povedal som jej, kedˇ mi zavolala, čo robím a ako sa mám. Telefonovala mi sporadicky, 

vždy v období, kedˇ sa chystala prísť do mesta, čo bolo 2, 3 krát do roka. 

Bol som na tom biedne, a bol som rád, že počujem jej hlas. Akoby som zabudol, že náš vzťah bol pre mňa zdrojom hlbokých depresií..

  Mal som rád tie dni s ňou. Večery a neskoré večere... Strávili sme spolu tak veľa času a ja som si začal byť takmer istý... Ona ale prehovorila skôr. Zverila sa mi ako je so mnou rada a , že takého dobrého priateľa ešte nemala. 

  Priateľ. To už je záväzok. Ak by som bol len jeden zo známych , alebo  kamarátov... Takto som na ňu nemohol nič skúšať a ani chcieť nič viac...len byť priateľom. 

Bol som ním teda na plný úväzok. Počúval som o jej úspechoch, láskach, problémoch... To jej zrejme stačilo. Vraj som zbúral jej teoriu o tom, že muž a žena nemôžu byť len priatelia... 

Hovorila veľa a mne stačila zrejme len jej prítomnosť. Prázdnota ma vdˇaka nej úplne nepohltila.

 

  Raz mi zavolala, celá rozrušená. ,,Mám to miesto! Konečne odtiaľto vypadnem! Nový život!" zablahoželal som jej a ona položila. Asi o týždeň mi zavolala. Už z nového mesta. Vraj sa len čerstvo nasťahovala do nového bytu...

  Volala mi skoro každý deň a podrobne opisovala svoje nové zážitky a dojmi. A ja som ju počúval... Neskôr volala tak 3-4 krtát za týždeň. Denne som čakal pri telefone, kedy sa ozve. Stále sa sťažovala na veľa práce, večierky, nejakých mužov, ktorý sa o ňu zaujímajú a ona nemá čas...

  Postupne ma to začalo otravovať. Bol som ako ... na telefone. Kopila sa mi práca, s odovzdaním poviedok som pravidelne meškával a ona volala čím dˇalej menej. 

V jej hlase som počul ako sa zmenila. Niečo v nej, naivné, hravé a živé zdrsnelo do tvrdosti, vypočítavosti a istého druhu poživačnosti. ,,Vieš, veľkomesto. Tu sa žije inak. Tu budˇ ... ty s nimi alebo oni s tebou. 

 

  Pomaly som si začal utriedˇovať vlastný život. Všetko čo bolo treba som odovzdal... Začal som chodiť zo známymi občas večer von... 

 

  Nevolala už tri mesiac. Stretol som nášho spoločného známeho. Mimochodom spomenul, že sa presťahovala k nejakému chlapíkovi. Vraj je verejne známi svojimi aférami a je zapletený do ilegálenej činnosti, drogy, biele mäso...vedˇ si vraj viem predstaviť- veľkomesto.

 

  Kedˇ som prišiel domov, sadol som si na gauč. Oproti na mňa civel telefon. Postavil som sa a znovu som si sadol. Jej číslo som poznal. Chcel som jej zavolať. Počuť ju a povedať, čosi...možno aj to čo si myslím a aký je môj názor...Povedať konečne to, čo som mal už dávno... Civel som na telefon. Zodvihol som sa a

 odišiel z bytu.