Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se4.a
26. 06. 2014
0
0
264
Autor
B2B
Nie je to náladovosťou. Píšem, kedˇ mám také obdobie. Budˇ píšem, alebo čítam-
knihy -všeho druhu.
Minule som sa nevyhol ani papundeklovej knihe. Braková literatúra na skrátenie dlhých chvíľ kedˇ človek na niekoho, či čosi čaká...
Prevzal som to od jedného... Tiež prečítanú knihu nechával voľne položenú práve tam, kde s jej čítaním skončil. Dovolil tak druhým, aby len tak mohli siahnuť po ,,zabudnutej" knihe.
Tú svoju papundeklovú som našiel, ako už väčšinu kníh na železničnej stanici. Bola spadnutá pod sedadlom v odpočívarni titulom dolu. Zodvihol som knihu a hneť som začal čítať. Titulka ma nezaujímala. Aj tak sa človek názvom nechá oklamať.
,,Bol deň. Deň ako mnohé doposiaľ. Rozhodol sa, že dnes pôjde vlakom tam, kde ešte nikdy nebol. Zabodol prst do vlakového poriadku. Tam, kde jeho prst urobil dočasnú značku, bolo jeho dnešným cieľom..."
V tom hlásili už môj vlak. Vopchal som si knihu od pazuchu a išiel na pero´n.
Vlak meškal 10 minút. Vraj máme byť vôbec radi, že prišiel, oznámil nám sprievodca. Ostatné vlaky majú výluku. Mal som to asi brať ako znamenie osudu, že som sa mal na túto cestu vydať.
Nastúpil som do jedálenského vozňa a objednal si pivo. Začítal som sa znova do knihy.
,, Do príjazdu vlaku mu zostávalo asi 15 minút. Rozhliadol sa po stanici akoby čosi hľadal... Napokon to našiel. Dvere na odpočívarni boli otvorené a pod jedným zo sedadiel uvidel knihu. Pomaly do nej vošiel a chvíľu na knihu pozeral. Hlavou mu prebehlo, že je to možno jedna z tých kníh, ktoré tu nechávajú tí, ktorí nedoprajú pôžitok z čítania kníh len sebe, ale každú knihu, ktorú prečítajú nechajú na mieste, kde si ju môže hocikto vziať a začítať sa.
Kniha, ktorú uvidel pod sedadlom bola obrátená titulom dolu. Zodvihol knihu a začal ju hneť čítať. Titulka ho nezaujímala. Snádˇ skúsenosť mu našepkávala, že názov knihy ho môže oklamať, alebo odradiť..."
Je to akoby o mne... Ale to som ml často pri čítaní kníh. Samozrejme. Stotožňovanie sa s hrdinom... Medzitým mi kuchár priniesol pivo. Cˇašník dnes v jedálenskom vozni chýbal. Kuchár mi ale nepriniesol pohár. Zodvihol som hlavu a vyklonil som sa na stranu. Kuchár si ma všimol.
,, No čo, mladý?" spýtal sa familiárne. ,, Pohár. A jedno pivo pre Vás." Kuchár vzal pohár a otvoril chladničku. Vylovil z nej vychladené pivo a pribuchol na nej dvere. Knísavou chôdzou prišiel ku môjmu stolu, položil pohár na stôl a dodal : ,, Náš zákazník, náš pán."
,, Ak chcete, môžete si prisadnúť. Mám pred sebou dlhu cestu a spoločnosť mi asi okrem Vás môže robiť len táto kniha. „
Kuchár sa posadil. Z námahou sa vpratal medzi stôl a sedadlo. Bol to starší chlap pri tele. ,, O čom je tá kniha?“ spýtal sa. ,, O chlapíkovi, čo našiel knihu na stanici a cestuje tam, kde ešte nikdy nebol. Ako dnes ja...“ ,, Takže je o tebe?“ spýtal sa.
,, To pochybujem. Bolo by to príliš... neviem...absurdné... Ale povecte mi niečo o sebe Vy...“
Kuchár mi tvrdil, že nie je o čom hovoriť. A hovoril a odpíjal si z piva dobrú pol hodinu, kým sa neobjavili dˇalší zákazníci a tak ma nechal tak a šiel si po vlastnej práci.
Chvíľu som sa díval z okna. Začalo sa zmrákať a ja som nebol ani v polovici cesty. Pomaly sa zažali svetlá. V jedálenskom vozni sa pomaly striedali cestujúci. Bežné tváre, bežné životy. Nikto a nič zaujímavé. Začal som teda znovu čítať knihu.
,, Môj vlak meškal. Mohlo to byť tak asi 10 minút. Neskôr som sa dozvedel, že na príčine bola zrážka dvoch iných vlakov a že ku tomu môjmu sa včas dostalo hlásenie a pár ťahmi šikovných výhybkárov sa meškanie mohlo zapísať ako minimálne.
Nastúpil som do jedálenského vozňa. Všimol som si, že tento vozeň je vždy prázdny a zapl´ňa sa až postupne, ako plynie cesta. Mať voľné miesto na sedenie a chladené pivo. To bolo to, po čom som doslova bažil. A navyše nájdená kniha...
Vozeň bol prázdny. Teda až na kuchára. Cˇašník dnes neprišiel a tak na ňom zostala aj obsluha. Cˇašník si mimochodom riadne ,,uhol“ a to spolu s peknou brunetkou v posteli bolo dôvodom, prečo sa dnes v práci neukázal.
Zavalitý kuchár mal, okrem dnešnej práce navyše, dosť vlastných problémov...“
Vzhliadol som od knihy. Očami som vyhľadal kuchára. Motal sa medzi malou kuchyňou a stolmi. Občas dačo prienesol, položil, odniesol...a medzitým si otvoril dˇalšie pivo. Začínal sa čoraz viacej potiť. Nestrácal ale hlavu. Pot si utrel do utierky a pokračoval v obsluhovaní a varení. Zvláštne, že sa v knihe spomýna kuchár, ktorého čašník nechal v štichu...