Písmák ,,Možno je na čase prezradiť o našom mladom pútnikovi s nájdenou knihou viac". začal som znovu čítať v knihe. ,, To som teda zvedavý."zahundral som si pre seba.
,, Mladý muž, snádˇ nádejný...Písal už dlhšie, ale jeho poviedky a básne sa stali známymi až nedávno. Začalo sa to takto... Bol deň. Obyčajný, všedný. A jeho hora depresie dosiahla svoj pomyselný vrchol. Kde začať? Dnešok bol pre neho zdroj informácií, ktoré ho tlačili stále viacej ku dnu... Svadba bývalej lásky. Vyhadzov z bytu o dva dni. Nechuť a neschopnosť nájsť si prácu. A otravná ženská, ktorá si myslí, že ho svoju zväzujúcou láskou vytiahne z jeho smútkov...Jeho depresia sa vyšplhala do výšky trasy vysokohorského horolezca a on sa pri tom cítil tak dole... Boli to možno len drobnosti. Ale kopa drobností vie spustiť poriadne veľkú lavínu sračiek...
Prestal som čítať. Ono to bolo... Pozrel som sa na prísediacich v jedálenskom vozni. Venovali sa svojim rezňom, šalátom, pivu, vínu, kláboseniu... Snažil som sa pohľadom nájsť kuchára ale zahliadol som len ako sa točí v kuchyni a znovu sa utiera utierkou. Akoby som potreboval potvrdenie toho, čo je skutočná realita.
Musel som to nechcene prijať. Táto kniha je naozaj o mne. A nie len to. Vysvetľuje veci, objasňuje motívy. Mám čítať dˇalej? Znovu sa vdˇaka knihe vrátiť do svjich spomienok a objasniť si, čo sa skutočne stalo, a nie len ako sa mi veci javia?
A ak sa dˇalej píše o mojej budúcnosti?
Pozrel som sa na knihu. Nebola príliš hrubá. Vtierala sa mi ale ešte nádej, že ide len o veľkú náhodu. Alebo ma možno dakto pozoruje a píše o mne. Zˇe možno ide len o bujnú predstavu nadaného spisovateľa a zhodou okolností knihu našiel niekto, koho život sa s dejom nápadne podobá.
Znovu som začal čítať. Prešiel som až k bodu, kedˇ som miesto toho, aby som jej zavolal odišiel z bytu.
Už som nechcel vedieť viac. Videl som, že mi nerobí dobre rozrývať staré rany. Jednalo sa predsa už o minulosť. Ja som sa rozhodol a niesol som si všetky následky tohto rozhodnutia.
Vstal som. Peniaze za pivá som nechal na stole a pobral sa k východu. Práve ma míňal sprievodca. Podal som mu lístok. ,, Snádˇ ešte nevystupujete? Na to vlak začal pomaly zastavovať.,, Sme len asi len na pol ceste.“ ,, Aj ja.“ sucho som mu odpovedal a vyskočil z brzdiaceho vlaku.
Utekal som pred tou knihou? Alebo to bola len túžba žiť v slobode nevedomosti ...