Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se5.
26. 06. 2014
0
0
212
Autor
B2B
Mal som sen. Sedel som pri bare a pil som whisky. Vedel som, že je to sen. Pijem totiž zväčša pivo. Z juboxu zaznela hudba. Niečo ako ,, O, sweet boy..."
Sadol si vedľa mňa. Barmanka si ho všimla až po chvíli. Bola zamestnaná ukladaním správnych pohárov do nesprávnych regálov. Bol to predsa len sen. A v ňom bolo možné čokoľvek...
Kedˇ ku nemu barmanka podišla, bez slova ukázal mojim smerom a prstami naznačil číslo 2. Barmanka ,vyškolená snovými objednávkami , pochopila. Svoj pohár som vypil na dúšok. Bol som rád, že môj pohár bol bezodný. Ak by nebol, musel by som odmietnuť jeho pozvanie na drink.
Barmanka pred nás postavila plné poháre. Svoj som hneť vzal a otočil som sa ku nemu. V návale euforie som chcel pohár dvihnúť vysoko a pripiť na...
Sedel s oboma rukami položenými na bare. Pomaly svoj pohár s whisky zobral do ruky a len ho držal. Pomaly ho prisunul ku sebe. Nenapil sa. Stále akoby na niečo čakal...
Pozoroval som jeho tvár. Oči boli len štrbinky. Opuchnuté. Ako by pár dní nespal. Vrásky. Akoby sa mu vryli ešte hlbšie do stareckej tváre. Prešedivelé vlasy. Mal ich sčesané dozadu, ale niektoré z nich neposlušne vytrčali.
,, Cˇoho budeš ľutovať?“ spýtal sa chrapľavo, akoby pre seba.
,, Cˇoho budeš ľutovať? spýtal sa znovu, jasnejším hlasom.
,,Ničoho.“ povedal som a vypil som svoj pohár.
Zodvihol hlavu a pozrel na mňa. Sˇtrbinky očí sa mu jemne rozšírili a oči dostali zvláštny druh lesku.
,, Ničoho.“ zopakoval som mu akoby ma predtým nepočul.
Na to sa konečne vypil obsah pohára. Položil pohár na bar. Díval sa na mňa. Zdvihol ruku hore a prstami znovu ukázal číslo 2. Barmanka na to priniesla dˇalšie poháre s whisky. Zobral som pohár do ruky. Napil som sa, ale whisky mi zaskočila. Cˇasť som vyprskol ústami. Zvyšok som len s námahou prehltol. Barmanka priniesla dalšie dve whisky a pohár s vodou. Rýchlo som sa napil vody. Pozrel som sa na neho trochu zahanbene.
On sa na mňa usmieval. Vyzeral ako dobrotivý starec, ktorý vie o živote svoje, ale napriek tomu sa usmieva.
,, Cˇoho budeš ľutovať?“ spýtal sa dobrotivo a s láskou.
,,Ničoho.“ odpovedal som kašľajúc.
Strelil mi za ucho. Jeho dobrotivý výraz sa vôbec nezmenil a ja som skoro spadol zo stoličky. Vyrovnal som sa a civel na neho.
,, Cˇoho budeš ľutovať?“ povedal a pozrel na mňa hlboko, úprimne.
,, Ničoho.“ povedal som.
Vrazil mi pravačkou tak, že som skončil na zemi. Z úst mi začala tiecť krv. Pozeral som na neho. Bol som plný hnevu. Pomaly som sa začal zdvíhať.
,, Cˇoho budeš ľutovať ?“ zaznel jeho hlas.
,, Ničoho! Ničoho! Ničoho!“ reval som na neho.
Začal som sa prebúdzať. Videl som ho ešte, ako dvíha pohár a pripíja mi. Súhlasne kývol hlavou a obrátil pohár do seba...
Precitol som. Dlaňou som sa dotkol miesta, kam mi zasadil úder. Zˇiadna krv...
Chcel som si ten sen navždy zapamätať.
Vedˇ ako často vám dá na hubu Bukowski?