ROZLÚČKA

Doteraz si trhal iba schnúce kvety

Nesadil´s ich, však rástli a míňali ich blesky

Ale lupene padali z nich k Zemi

Tie zúrodnili pôdu a rozšírili vnemy

 

To spoznajúc v sebe inú cestu

Narazil´s na seba a priviedol sa k mestu

Vstúpil´s v brány i keď si bol nahý

Zmizli spätné stopy a cítil´s blaho púštnej vlahy

 

Kráčal si mostom deravým, pád hrozil keby

Nespevnil si pilier, očistou potešený

Vplával medzi víri času, vtedy krásne

To´s netušil, že sila v nich, už pomaly hasne ...

 

Počujem hudbu, stará mizne v diaľke ciest

Z očí vyberám prach z jej minulých liet

Slza pohľad nezaplaví i keď ona tuší

Že pocit, čo ju nevyroní, tkvie stále v duši

 

Či možno otáčať kolo v jednom smere

Ni sever, ni juh, len viať vo voľnom vetre?

Či stále opakovať chodenie v topánkach

Keď už vietor hraje sa v ich záplatách?

 

Otázky sa vinú sťa vášnivé dotyky hada

Čo skôr ako udusí Ťa, pýta sa-\\\"Kde je pravda?\\\"

Hľadáš ju v húštinách vlastných snov

Odpoveď nedajú Ti ni mĺkve tváre bohov

 

V Tvojej veži bijú nové zvony

Snáď to osud učinil, či dielo náhody?

V chodníčku minulom, však už tráva mi hnedla

Ó, aké vedomé je nájsť silu vystúpiť z neho vedľa ...

 

Započala iskra novej sviece, z predošlej stúpa dym štipľavý

Spolu s víziou hnedých ciest sa on rýchlo vyplaví

Akoby sa pútnik vnáral v Jordán a prešiel krstom

Len Pokoj a Súlad - bude mojím novým heslom!

 

Už dažde písmen nových padajú na zlaté knihy

Prekvitajú v rieky, toky, lejú sa dlhé veky

Vystrú vodu k smädnému, donútia v radostný pokrik

Keď oslávia jazera Nového Vedomia - vznik!

 

Sebaklam je slepota - nedovidíš v nové diaľe!

Zrno zasiate v starom čase, len počuješ ako trúchlo plače ...

To kolo sa pretočilo, tak sa obzri na chvíľočku

A podaj ruku starnúcemu, šedivému času - na rozlúčku ...

---