Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZamyslenie na konci roka
Autor
Prosím
Priority:
Zisk? Či dobro všetkých zúčastnených? Zabezpečenie našich potrieb? Zlepšenie života? Maximalizácia spoločného prospechu?
Má práca zmysel sama osebe? Prečo pracujeme?
Aby sme boli užitoční pre nejakú firmu, „právnickú osobu“, „fyzickú osobu podnikateľa“, alebo pre všetkých ľudí, ktorí v nejakej firme pracujú? Kto je to tá firma? Žije, cíti? Ako vznikla? A prečo?
Alebo pracujeme a chceme sa namáhať dokonca aj preto, aby sme boli užitoční aj iným, ľuďom mimo firmu, pre ktorú pracujeme? Aby sme postavili krásne domy, k životu nevyhnutné výrobky, vypestovali pre všetkých potrebné potraviny, zabezpečili žiadané služby a pritom uspokojili aj svoju túžbu byť užitočnými, tak, aby sme si zabezpečili zmysluplne aj svoje živobytie?
Mám sa obzerať aj na potreby iných? Či stačí myslieť na seba? Ísť hlava-nehlava, ničiť, búrať to naokolo, aby som získal viac ja osobne?
Prečo mám ničiť to, o čo sa snaží môj konkurent v podnikaní, veď naozaj nič o ňom neviem, mohol by byť aj mojím priateľom. Možno je obdivuhodný, možno menej, no chce prežiť, má rodinu, deti, ktoré musí zabezpečiť a vďaka usporiadaniu našej spoločnosti sa stáva mojím protivníkom v konkurenčnom boji...
Keď zničím to, o čo sa snaží môj blížny a keď sa o to isté snaží aj on voči mne, bude väčší náš spoločný výsledok našej práce, alebo menší, ako keby sme spolupracovali a neničili druhého? Je naozaj v poriadku, ak si svoje potreby viem zabezpečiť len vtedy, ak ničím ostatných snaženie?
A nebolo by lepšie, keby sme plánovali spoločne, spolupracovali?
Čo je to konkurenčný boj? Nie je aj to vojna? Ak pripravím svojím snažením niekoho o živobytie, môžem sa oprávnene cítiť ako dobrý človek? A budem šťastnejší?
Ja chcem pracovať s láskou. Chcem žiť v láske, nie v nenávisti. Ak sa snažím zničiť konkurenta, môžem ho milovať?
Prečo prijímame bez výhrad toto nastavenie spoločnosti?
18 názorů
:) neviem, nie som návštevník táborov;
čo sa týka konkurencie v spoločnosti, mám inú skúsenosť, nevyhraje ten lepší, konkurenčnou výhodou nie je kvalita, ale nekvalita práce, a z toho vyplývajúca nižšia cena, či prístup k reklame... (potom napr. spadne most, kde je málo cementu, či je inak odfláknutá práca, ale to už je vedľajšie, ožno sa len pokazia topánky, alebo sa zničí nábytok)
Alebo nejaká štátna zákazka, spojenectvo s politikmi, služba za službu, nie kvalita práce
konkurenčný boj nie je založený na čestnosti, ak by bol, potom by to mohlo byť iné. Lenže ľudia nie sú ideálni, aspoň nie všetci.
no veď aj ja, a nie hocaký :)
Apropo, spomenula som si na jeden citát Paganiniho: "Hovorí sa, že deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozofov nechápu."
Dobrú noc.
Dodatok: Tvoje texty nie sú z cesty a moje trochu sú. Navyše jednostranné. :)
Skúsila si si podnikanie. Vieš si predstaviť, že som si jedno i druhé skúsila? Podnikanie i rolu zamestnanca, i zamestnanca vo vedúcom postavení, ktorý vlastne tiež podniká (i keď reprezentuje spoločnosť) a okúša ovocie konkurenčného boja v tejto roli?
Tiež prajem všetko najlepšie! :) Zo srdca :)
Vigan: Hm, môžeš sa chovať slušne, nespochybňujem. Ale musíš brať do úvahy konkurenčný boj. O tom píšem.
Zdenda: som niečo oveľa horšie, ako si len vieš predstaviť! :D
Vigan - chápem, že musíš nakrmiť svoje deti. Všetci chceme žiť a prežiť a deti, to je - sväté. Aj Tvoj konkurent musí žiť a prežiť a aj jeho deti sú nevinné a sväté.
Jeden z Vás musí ťahať za kratší koniec, ak nespolupracujete. A spolupracovať vôbec nie je ľahké, také je nastavenie spoločnosti. Nastavenie spoločnosti "zožer, lebo zožerú teba!". A naozaj, inak sa nedá uspie, hlavne nie v podnikaní.
Otázka je, či (aj pre nás samých) neexistuje niečo lepšie. Lebo šťastie tkvie možno viac v dávaní ako v braní a určite nie v ničení iných.
Zdenda - ten komunizmus bol skutočne? oveľa viac humanistický, ako to, čo tu máme?