Zopár starších

Boh premýšľa o svete
a jeho čierne myšlienky
kopia sa mi nad hlavou
zmáčaný jeho smútkom
sa stávam slzou Boha
a spoločne s ostatnými kvapkami
v tisíckach padám
a možno som obrazom Boha
ktorý sa na nás pozerá.

***

Počuješ ten spev?
To spievajú všetky červené ruže
ktoré zvädli bez toho
aby ich niekto niekomu daroval
Spievaju smutne a túžobne
tak veľmi chceli mať niekoho
kto by ich mal
Ich sčernalé lupene
padajú na zem
a svet je ich zrazu plný.
Toľko smútku, toľko bolesti
a ja neviem prečo.

***

Bojím sa tmy
keď zhasne svetlo.
Roztrasený čakám
na mrazivý dotyk.
Nespím
a blúdim po hviezdach.
Sú ale príliš ďaleko.
Ďaleko od všetkých.
Ďaleko odo mňa.
Márne sa snažím
prekonať strach,
tak veľmi sa bojím tmy,
čo máš dnes v tvári.

***

Je noc
v ďalekej tme hučí vlak
a reflektory áut prechádzajúcich okolo
osvetlujú šedivé domy
opilec vedľa mňa spieva krásnym hlasom
o sklonených stromoch
prestalo pršať
a mokrý asfalt sladko rozvoniava
cítim samotu
možno aj ty niekde pozeráš do mrakov
a spomienok
opäť sa púšťa dážď
padajú milióny kvapiek
a hoci nestojím pod nimi
mám ich zopár na tvári.

***

Včera som medzi slzami zazrel slnko
malo tvoju tvár
chcel som sa ho dotknúť
pohladiť ho a utrieť z neho
smutný prach
no vtom som si spomenul na svoj obraz
a moja ruka bezradne padla k zemi
nevládal som ju zodvihnúť
bola tak ťažká - nasiaknutá samotou
chvíľu som bezradne stál
ako malé dieťa zmrazené hrôzou
keď sa stratí

prišiel vietor
a ja som sa unášal v jeho poryvoch
a tak veľmi som túžil
vidieť v pohybe tvojich pier slová.

***

Ahoj.
snáď neruším
prosím, smiem ...
dotknúť sa Tvojich vlasov?
o pohladiť Ťa končekmi prstov
po tvári?
a aspoň na chvíľku
Ťa trochu objať?
Lebo vieš ...
zúfalo potrebujem
pocítiť kúštik tepla,
tak krásneho a tak voňavého
a tak ... Tvojho.

***

Niekedy v noci ma prebudia
hlasy ...
sú temné a hlboké
akoby vychádzali z najtajnejších
kútov duší
možno sú to démoni hrôzi
možno je to strach zo smrti
a života a všetkého čo prináša
a bezohladne berie
Tie hlasy mi rozprávajú
príbehy ...
tak neskutočné
akoby sa naozaj stali
a niekedy sa mi
zdá
že všetka bolesť v nich
je čosi ako krása
Niekedy v noci sa mi zdá
že sa rozprávam sám so sebou.

***

Vo vetre tíško kradnem spomienky
a skúšam aby neboleli
a stále nové ostávajú
a trápia?
Tikot hodín ma unáša
cez vlny slov a pohybu
stále nový, stále ten istý
stale smutný?
Šum dažďa za oknom
už akosi nestačí ...
komu vlastne?
spomienky mlčia
čas utiekol
odpovede sú celkom tiché.

***

Slzy ako písmená
slzami píšem na chodník
slová o smútku.
Tichučko dopadajú
a vpíjajú sa do prachu.
Čoskoro chodník vyzerá
akoby naň pršalo.
Chodník zo sĺz
ktorý nikam nevedie
a stojím na ňom sám.
A nie a nie sa z neho pohnúť.

***

Na dnes vsetko ;o)