TRI IHLY V KOPE HLAVY-DEJAVÚ

Ležal som na tráve v zadnej časti parku.Nebo neplávalo a oblaky boli tak nízko,že som sa ich mohol dotýkať tenkým steblom trávy,ktoré som žúval v ústach.Obloha vydržala stáť takto v pozore až do štvrť na osem večer.Potom začalo pŕšať.Stále silnejšie liať.Ani som sa nepohol z miesta.Studené kvapky vreli v jamkách v zemi.Nechal som sa nimi bičovať a zavrel oči.Láska si krvavá...s roztrieskaným srdcom žobreš o kúsok nežného dotyku.Šliapem ti po obličaji i na tvoju papierovú dušu si občas trúfnem.Dusíš ma medzi štyrmi stenami mozgu.V poslednej komore plačem zo sĺnka a idem znovu ďalej,dupem po listoch/jesenný hit na chodníku/.Pochodujem v strede myšlienok.Pobláznené búrkou stretli sa v kĺbku jednej znovuzrodenej utópie.Láska si sakramentský krvavá...až je toho veľa pre toreadora aj býka.

Nič to!Vstávam.Dodávam si odvahu.Nič to!

Neisto,ale zaťato vykračujem ľavou,aby som odletel za kvapkami,do krajších ďiaľok.Cesta si vylámala zub v prvej zákrute.

Ó láska zostaň krvavá...!