Neviem byť normálny

Neviem byť normálny

Čo padne mi k nohám

To nezdvihnem

A nočnými morami

Už som sa unavil

 

Mne chýba ten cit

Ktorý šľachtí

Tak blúdim v labyrinte

V samote

A za tmy

Strach mám

Obrovský...

Desím sa vidieť

V zrkadle túžob

Vlastné odrazy

Viem, že vinu mám

A už ju neodčiním

 

Nehovorte mi

Že klamú vás verše

Ktoré vám píšem

Ja svedomie svoje

Stále mám čisté

A pravdu v ústach

Horkú a krutú

Čo raní a strháva

Vám pleťové masky

Alkoholovým smradom

Páchnuce do diaľky

 

Mne chýba i to

Čo chýba aj iným

Keď dívam sa na nebo

Cítim sa vinný

Že smutný som

Že hľadám chyby

Že ženy milujem

Že často kľajem

Že behám jak divý

Z miesta na miesto

S koreňmi bez hliny

Ale som to predsa ja

Živý a hnilý

Čo ženie sa za mamonom

Lezúc na nervy druhým

Čo ženú sa o preteky

Za márnivým svetom

 

Ja plávam v cukre

Ako nebeský vták

Zostrelený z oblakov

Aby ho žral

Nenásytný svet

Čo nevie zniesť

Že v múdrosti je liek

A že lieči len vek

 

Ja všetkým vám hovorím

Prvý raz takto

Ako poet

Že pravdu nemá vždy ten

Kto svaly má veľké

Ale ten

Čo v srdci múdrosť

Svojich starších má

Keď učil sa od nich

Počúval a vnímal

A dýchal s nimi

Hľa, stvoril som výklad

Čo vo tme žiari

Neóny slabnú

A on stále svieti

 

Ja nechcem už tak žiť

Ako pavúk

V sieťach

Mne nechce sa piť

Čo ničí ma zvnútra

Radšej zapáliť srdcia

Čo silu majú

Aby mohli lietať tam

Kde mnohí padnú

Aby mohli spievať a chváliť

Večnú slávu

 

Nie som nič

Len nebeský prach

Čo ožil

Aby umrel zas

No i tak vás prosím

Vnímajte slová

Veď úprimnosťou horím

Tak začnime znova

 

Sloboda volá

Už je čas...

---