štrbavé ústa

Po zaprášenej ceste blúdil malý, tučný chlapík a neustále mával na autá. Chcel sa iba odviesť do mesta, aby tam predával svoj tovar uložený v malom kufríku, ale nikto ho nebral na vedomie. Ešte stále, aj keď sa spustil hustý lejak, chlapík tam stál celý zmoknutý a stopoval. „Posledný raz“, a posledný raz zdvihol ruku a prvý krát auto zastalo. Zo smradľavého sedadla sa na neho usmievali štrbavé ústa, ktoré na neho spustili paľbu otázok a sťažností. Štrbavé ústa sa náhle zohli k čiernemu kufríku, rovnako tučnému ako jeho majiteľ, a túžobne sa ho spýtali, čo v ňom vlastne má. „Lásku“. Štrbavé ústa sa zasmiali a vysadili tučniaka na rohu pustej ulici a zabočilo. Ten nevedel kam má ísť a tak chvíľu stál na rohu tej ulice. Zamyslel sa tak veľmi, že nepočul vŕzgajúce gumy a hluk motora. Ani nie za sekundu už na ceste nebol malý tučniak, iba krvavý fľak. A štrbavé ústa sa iba kruto zasmiali.

---