Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Spomienky do budúcnosti II.

14. 01. 2019
6
5
492
Autor
Bystroočko

S nohami pevne na zemi.

Spomienky do budúcnosti II.

Moja babka sa vydala do Starej Ľubovne. Tam sa narodila moja mama aj jej súrodenci. Keď skončila vojna, tak mama mala 6 rokov.  Ešte ako deťom nám rozprávala svoje spomienky na  detstvo a pre nás to bolo zaujímavejšie než čítaná rozprávka.

Cez vojnu si namiesto masla, ktorého bolo nedostatok, dávali na chlieb margarín. Chceli sme vyskúšať, aký je chlieb s margarínom. Tak sme to vtedy vyskúšali s Visou - vlastnou sestrou masla. Dalo sa to jesť. Vôbec to nebolo také hrozné, ako som sa obávala. Tá obava bola zrejme z toho prepojenia s vojnou. Naďalej preferujem maslo. Mama si spomína aj na balíčky z UNRRA. Ako im ešte jej babička vydeľovala keksíky, žuvačku a čokoládu zo zelenej  škatuľky. Mama si čokoládu šetrila, odhrýzala po kúsočkoch a schovávala v zásterke. Kúsok sa jej v tej zásterke nakoniec roztopil. Tiež z tejto pomoci dostala na Mikuláša dvojradový ružový kabátik.

Ako sa k Starej Ľubovni blížil front, tak sa hovorilo, že každý druhý dom podmínujú a ak bude treba, tak vyhodia do povetria. Dedko presťahoval rodinu do bezpečia a osobné veci s pomocníkom zamuroval v pivnici ich domu. Nakoniec sa do vzduchu nevyhadzovalo, ale skrýša bola vyzradená a veci ukradnuté. Mama hovorí, že svoje veci potom videla na druhých. Už s tým nič nerobili, lebo dedko ochorel a mali iné starosti. Babka začala predávať role, aby mala na lieky a zázračný nový liek – penicilín.

Ešte cez vojnu boli u nich ubytovaní Nemci a potom aj Rusi. Rusi prišli vyhladovaní, brali čo videli, ale keď objavili domácu tlačenku, tak nevedeli, čo to je. Najskôr si z nej musel odjesť dedko a potom bola ich. Býval u nich vysoký ruský dôstojník. Zabral spálňu. Babka tam mala v skriniach detské veci. Všetky si zobral. Mal aj pucáka. Cez poslednú vojnovú zimu mal dôstojník niekde odísť. Aj sa vybral na cestu a keď bol preč, pucák za ním zametal cestičku husacím krídlom. To aby sa rýchlo nevrátil.  Ale sa vrátil, pre veľké záveje sa nikde nedalo dostať. Tento pucák si obľúbil moju mamu a doniesol jej kopec čajov,... z vyrabovanej lekárne.

Už po vojne si mama spomína, že v ich dome boli nejakí ľudia v dlhých  kabátoch a so zbraňami a babka ich na kolenách prosila, aby boli zhovievaví, nebrali, alebo nezabíjali otca od štyroch malých detí. Boli to zrejme banderovci.

Aký je ten ľudský svet zvláštny.

Babkin otec bol srbský Nemec. Ich meno ste hneď identifikovali ako nemecké. Prababka bola Slovenka.

Babka sa vydala za muža s poľským menom, do Goralského kraja. Starý otec bol Moravan a stará mama Slovenka z Bábu.

Kto som ja? A kto ste vy?

Srdcom som Slovenka a všetci ľudia by mali byť bratia a sestry.

 

2. 6. 2015


5 názorů

Krátke, ale zaujímavé. Napísané úplne prirodzene. Mám rada tento štýl písania. 


Lakrov
22. 02. 2019
Dát tip

Aha, pucflek  :-) 

(dnes se říká taky podržtaška, ale je to něco trochu jiného)

Díky za vysvětlení.


Bystroočko
21. 02. 2019
Dát tip

Pucák bol sluha pre dôstojníka. Pozdravujem!


Lakrov
21. 02. 2019
Dát tip

Zvláštní text, na první pohled takové vzpomínání, ale po dočtení si uvědumuji,  že z toho vychází jakási zvláštní naléhavost.  ...ruský dôstojní... ## Tady chybí K  A pasáži, která za tím slovem následuje, nerozumím; nevím, co je pucák.  


K3
14. 01. 2019
Dát tip

Aj Slováci aj Češi.

Rád jsem si přečetl drahocenné vzpomínky.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru