Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Dozvuky

03. 03. 2019
0
1
431
Autor
Bystroočko

Z každého rožku trošku

Dozvuky

Tie najpríjemnejšie, na ktoré si mnohí v prvom momente spomenú, sú dozvuky po maturitnom večierku. Bez učiteľov, rodičov, dozoru. Najlepšie na chate v horách.

Bežnejšie je však, že človek si skôr pamätá to zlé, čo zažil, než dobré a príjemné. Je to normálne. Všetkým by nám malo byť dobre a príjemne. Pes je zakopaný v tom, že sme každý iný.

  

     Dobre! Nebudem zabiehať do ťažkých filozofických tém. Ide mi o dozvuky olympijské.

     Dva mesiace prázdnin. Pohroma pre rodičov. Za mojich detských čias som bola od tretej triedy  odkladaná na tri týždne do pionierskeho tábora. Vôbec mi to nevadilo a bola som dokonca rada. Rodičia pracovali v obchode a službách. Boli od rána do večera v práci.  V pionierskom tábore robili táborové olympiády. V jedny prázdniny sa mi na takejto olympiáde podarilo vyhrať tri disciplíny. Tešila som sa na vyhlasovanie víťazov. Na vystúpenie na najvyšší  stupienok. Vystúpila som len dvakrát a ostala som zmätená. Nemala som odvahu ozvať sa na štadióne. Na ubytovni som zašla za športovým referentom. Opýtala som sa ho, či majú ešte záznamy časov z tej a tej disciplíny, lebo ja som mala najlepší čas, ale nebola som vyhlásená za víťaza. Zistil, že s takým časom vôbec nepočítali, a jednoducho ho prehliadli. Spýtal sa, či chcem diplom. Vypíše mi ho. Iste chápete, že o diplom vôbec nešlo.

 

     Veľmi dobre a hlboko sa viem vcítiť do sklamania Miška Martikána po nepriznaní zlatej olympijskej medaily. Ako povedal v jednom z posledných rozhovorov, i keď mu možno medailu dodatočne priznajú, nevystúpi si na najvyšší stupienok. Tá chvíľa je nenávratne preč.

 

     Ako veľký športový fanúšik, nezanevrela som a teším sa na  Peking.

 

 

                                                                                                 

 

 

2005

 

 

 

 


1 názor

8hanka
před týdnem
Dát tip

MIchala som obdivovala, skvelý športovec, ale ako človek sklamal..

"V novembri 1997 zapríčinil tragickú dopravnú nehodu zlatý olympionik Michal Martikán. Pri obci Veľké Zálužie nedodržal predpísanú rýchlosť a zrazil chodca. Ten napokon v nemocnici zraneniam podľahol. Martikán dostal 7-mesačný podmienečný trest a zákaz šoférovať, čo veľmi nerešpektoval."

Uvedomil si vôbec, čo urobil? Zabil človeka...dostal smiešnu podmienku a ani zákaz šoférovania nerešpektoval...keby mu niekto zabil  blízkeho,.ako by reagoval? Napriek zákazu ďalej šoféroval ...ako mu mám veriť, že neprejde ani deň bez toho, aby si na nehodu nespomenul?  Že by všetky medaily vymenil za život toho človeka? Nedodržal  aprobačné podmienky, keď mu za to hrozil nepodmienečný trest, dostal milosť od prezidenta...bežný človek by už sedel...


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru