Hrdosť v kolenách

Vztýčený, hoc na kolenách,

kráčajúc i keď prachom sa plaziac,

však v oblohu lásky hrdo hľadiac,

nikdy o ňu neprosiac...

Ber, láska, čo v sebe mám,

od tejto chvíle som všetko

a to k nohám ti dám,

ak tvojmu pohľadu tiež stávam sa všetko,

nič menej, nič viac.

Spoznajúc tvoju odpoveď,

už nie šťastný sťa detstvo,

odchádzam, zhrbený,

ani tie kolená si neoprášiac.

Však o lásku tvoju nikdy žitím nežobroniac!