čiara

Obraz. Jednoduché zobrazenie človeka na plátne.

...cítim jeho prenikavé oči,

            vnikajú do mňa, vidia mi až do duše...

                        Zbadajú všetko čo skrývam,

...alebo to už dávno vedia?

Sú hlboké, tmavé, chladné,

            Jediné miesto kde možno zbadať pravú ľudskú podstatu.

                        Jeho ego.

Maximalistické zobrazenie,

            uchvacujúce,

                        ťahy štetcom nevídanej presnosti.

                                    ...a tá tvár, ten úsmev, nesmrteľne večný.

Fantázia,            práve tu,

                        a teraz,

                        pracuje.

Je tu, cítim, počujem dych.

            Žije?

V izbe je tma, ticho, nik,

            a predsa... viem že nie!

                        On?

                                    Ona?

                                                To?

                        Vystupuje z obrazu a vniká do mojej duše.

                                                                        Nie.

                                                                                    Nie človek.

                                    Ja nie som ten pravý...

                                                To!

                                                Odišlo.

Ráno. Zdvíham sa zo zeme. Všetko tak, ako bolo.

Na obraze tvár...

                        ...a na stole nedokončená čiara.